Láska a nádej
1 / 2
Hugh mimovoľne zatajil dych, keď prvý raz po desiatich rokoch uvidel Jane. Celkom prestal vnímať ubolené telo, hlad aj únavu. Od chvíle, ako slečny vystúpili z bričky, sledoval celú skupinku z tesnej blízkosti v aleji súbežnej s Haymarketom. Už len zmienka o Greyovi stačila Hughovi, aby sa rozhodol odviesť Jane z tohto miesta... Plece mu zovrela veľká ruka a mykla ním dozadu. „Za posledných desať minút som ti mohol aj tucet ráz vraziť nôž do chrbta,“ zahučal spoza neho hlboký hlas. „Vari si vyšiel z cviku?“ „Ethan?“ Hugh si vykrútil z bratovho zovretia rameno, otočil sa a pohŕdavo si ho premeral. „Čo tu ty hľadáš...?“ „Dofrasa, čo to máš s tvárou?“ prerušil ho Ethan. „Ten výbuch. Padajúce skálie.“ Na Hugha sa iba pred niekoľkými dňami počas bitky v Andorre zosypali ostré úlomky bridlice – práve tej bitky, v ktorej Courtland len-len že neprišiel o nohu. „A teraz mi láskavo odpovedz na otázku!“ „Šiel som okolo Weylandovcov. Quin sa práve chystal na odchod,“ odvetil Ethan. „Našťastie som tadiaľ mal cestu. Na podobných miestach nikdy nebývaš taký neopatrný. O čom si premýšľal?“ „Uvažujem nad tým, že Jane odvediem domov.“ „Weyland si želá, aby sme ju zatiaľ iba sledovali. Nekrúť hlavou – Grey ešte nie je v Anglicku.“ Keď Ethan videl, že Hugha nepresvedčil, pokračoval: „A možno sa sem živý ani nedostane. Tak sa len pekne upokoj a znášaj svoje pestúnske povinnosti, ako sa na chlapa svedčí.“ „To som sa mal sem dostaviť pre pestúnske povinnosti? Načo ma tu vlastne Weyland potrebuje?“ „Podľa všetkého si myslí, že moja ochrana by Jane priveľmi rozčuľovala,“ odvetil mu bezmyšlienkovite najstarší brat. Jeho zjazvenej tváre sa ženy zvyčajne báli. „A Quinton sa hodí iba na mámenie háklivých informácií od istých dám v zahraničí. Nie, ten mu nie je na nič, Weyland potrebuje spoľahlivého pištoľníka. No, a ty predsa Greya poznáš najlepšie.“ Hugh opäť sústredil pozornosť na Jane, ktorá práve prechádzala cez križovatku tak blízko od jeho úkrytu, že rozoznal jej hrdelný zmyselný hlas, no slová zreteľne nepočul. Mala na sebe sýtozelené šaty s hlbokým výstrihom, ktorý jej odhaľoval alabastrovobiele plecia, takže jasne videl, ako sa za tie roky žensky zaokrúhlila. Tvár mala čiastočne zakrytú maskou rovnakej zelenej farby, z ktorej vytŕčali do bokov zelené perá ako krídla vtáka. V tých šatách a s maskou vyzerala tak... nerestne. Studenému potu, ktorým sa mu sperlilo čelo, sa vôbec nezačudoval. Jeho telo na ňu vždy reagovalo. Ešte sa dobre pamätal na utrpenie toho posledného leta, ktoré strávil v jej blízkosti – na búšenie srdca, takmer nepretržité pregĺganie a na utajované záchvevy rozkoše, keď sa o neho čo i len šuchla. Pri jej tichých šepotoch do ucha z celej sily potláčal hlboké vzdychy... „Vrátil sa Courtland s tebou do Londýna?“ opýtal sa Ethan. Hugh odvetil s pohľadom upretým na Jane: „Musel som ho tam nechať, keď som dostal správu od Weylanda. Court má na nohe zranenie, ktoré mu bráni jazdiť dostatočne rýchlo.“ „Kde si ho nechal?“ osopil sa naňho starší brat. „Dúfam, že dosť ďaleko od nej!“ Hugh mal Courtlanda nielen odprevadiť do Anglicka – mal sa postarať aj o to, aby si to ich najmladší brat nerozmyslel a nerozhodol sa vrátiť pre svoju mladú ženu Annalíu Llorenteovú. „Rozišiel som sa s ním vo Francúzsku. Court sa k nej nechce vrátiť. Pochopil, čo by to pre ňu znamenalo, ak sa k nej vráti,“ odvetil Hugh presvedčivo, aj keď si tým nebol celkom istý. Z Courta priam vyžarovala túžba po jeho láske. Keď sa však Hugh dozvedel, že Jane je v ohrození, už nemal na výber. „Dopekla, čo majú tie reči o Greyovi znamenať?“ opýtal sa Hugh. Až donedávna ten človek predsa patril medzi jeho priateľov. „Weyland ho poveril samovražednou úlohou. Akcia nevyšla.“ To Hugha prinútilo pozrieť sa na brata. „Zúčastnil si sa jej aj ty?“ Niekedy, vlastne takmer vždy si želal nepracovať pre Weylanda spolu s Ethanom. Ethan sa naňho mrazivo pousmial, pričom mu zbelela jazva, ktorá sa mu kľukatila zhora dolu po celej polovici tváre, a úškrn akoby vravel: Braček, byť tam ja, tak to vyjde! Potom mu odvetil: „Nie, nezúčastnil, ale na jeho elimináciu som sa dobrovoľne prihlásil. Weyland sa však domnieval, že som do toho priveľmi osobne zainteresovaný, a tak ponuku odmietol.“ „Ty si sa dobrovoľne prihlásil?“ opýtal sa znechutene Hugh. Ethan ľahostajne mykol plecom. „Tak sa teda do toho daj. A nech ťa nemusím zasa brzdiť, keď sa budeš usilovať tú ich skupinku predbehnúť, aby si si ju poobzeral spredu.“ Hugh sa zamračil, no starší brat jasne vycítil, ako veľmi túži po Jane – zbytočne by to pred ním tajil. „Celé roky som ju nevidel,“ utrúsil na svoju obranu, uberajúc sa vedľajšou alejou s Ethanom v pätách. „Som na ňu zvedavý.“ „Pripomínaš mi havarovaný koč, ktorý sa mi z vyše jeden a pol kilometra nezadržateľne rúti v ústrety,“ zahundral Ethan. „Najskôr sa splašil Courtland s tou svojou krásavicou a teraz sa zasa do toho rútiš ty – s Jane. Ešteže ja som imúnny.“ Hugh si nevšímal, čo brat hovorí, a presunul sa na ďalšie tienisté miesto ulice. „Prečo si je Weyland taký istý, že si Grey vzal Jane na mušku?“ „Grey sa mu chce pomstiť,“ odvetil jednoznačne Ethan. „Zničí starému pánovi, čo mu je najdrahšie.“ Jane sa zasmiala na čomsi, čo jej povedala sesternica, a Hugh znovu začal na ňu civieť. Vedela sa na všetkom hneď rozosmiať – to bola vlastnosť, ktorá Hughovi celkom chýbala, no o to viac ho očarúvala. Keď mu raz vtedy dávno vzala do nežných dlaní tvár, sľúbila mu, že sa bude smiať za oboch, ak to bude potrebné. „Chce zabiť Jane,“ zamrmlal iba tak ponad plece Ethan, „a hľadá príležitosť podrezať jej krk, ako to urobil tým ostatným ženám. Lenže teraz všetko nasvedčuje, že mu to podrezávanie napokon zachutilo. Že sa v tom priam vyžíva.“ „Stačí, chápem,“ precedil cez zuby Hugh, neodtŕhajúc zrak od vysmiatej Jane. Predstava, že Greya treba odstrániť, sa Hughovi nikdy nepozdávala, aj keď chápal, že raz to azda ostane ako jediné riešenie. Teraz však už nezaváha. „Stavím sa, že od tejto chvíle moju ponuku eliminovať Greya bezvýhradne prijímaš,“ poznamenal Ethan, ktorý hravo vytušil bratovo duševné rozpoloženie. „Nemaj obavy, už to zašlo tak ďaleko, že sa nič iné nedá urobiť. Weyland spraví všetko preto, aby dcéru ochránil.“ Ethan kývol hlavou k Jane, pozrel na Hugha a pozorne sa zahľadel na skupinku diev. Po chvíli sa mu nepokojne zaiskrilo v očiach a zrak sa vzápätí rozhorel nezvyčajným záujmom – pre Hugha o to znervózňujúcejším, že u staršieho brata už veľmi dávno nič podobné nezbadal. Záujem? V Ethanových vyhasnutých očiach? V okamihu zaťal päste. Naozaj Ethan chlipne zíza na Jane? Hugh sotil brata o najbližší múr a pritisol mu na krk obe predlaktia skôr, ako si uvedomil, čo robí. Zamlada sa často bíjavali a zvyčajne sa dohodli na prímerí, až keď obaja pripustili, že sú čoraz lepší a ľahko by sa mohli aj pozabíjať. V Hughovi sa pomaly, ale isto rozhárala dávna nevraživosť. Bratov pohotový útok Ethana vôbec nevyviedol z miery. Iba si ho unudene premeral. „Upokoj sa, neobzerám si tvoju vzácnu Jane.“ Po dlhšej chvíli ho Hugh pustil, aj keď si nevedel predstaviť, že by nejaký chlap už pri jedinom pohľade na Jane po nej šialene nezatúžil. „Čo ťa teda zaujalo?“ Brat ešte stále nakúkal Hughovi ponad plece, a tak sa pozrel, kam to presne hľadí. „Claudia? Tá v červenej maske?“ Tá by k najstaršiemu bratovi pristala; Hugh si spomenul, ako mu Jane rozprávala o jej nespútanej povahe. Keď Ethan neodpovedal, Hugh sa k nemu obrátil. „Belinda? Tá vysoká bruneta?“ Ethan pomaly pokrútil hlavou, nespúšťajúc zrak z objektu svojho záujmu – z tretej devy, drobnej svetlovlásky v modrej maske, ktorú Hugh nepoznal. Od zranenia tváre Ethan stratil záujem o mnohé veci, vrátane obháňania sukní, na čo si skutočne zamlada potrpel. V týchto chvíľach to vyzeralo, akoby sa mu vracali dávne túžby. Podľa všetkého starší pán brat nie je až taký imúnny. Hugha zarazilo, čo zbadal. „Tú nepoznám, zrejme je to nejaká priateľka Jane. A vyzerá mladučká, nebude mať viac ako dvadsať. Tá je pre teba primladá.“ Ethan mal už tridsaťtri rokov. „Ak som taký zloduch, za akého ma považujete vy dvaja s Courtlandom a napokon aj zvyšok klanu, tak ju mám o to väčší dôvod zvádzať, či nie?“ Ethan bleskovo strhol domino akémusi okoloidúcemu. Chlap otvoril ústa, že sa ohradí, no keď zbadal Ethanov hrozivý výraz, bez slova sa stratil. „S tou sa nepohrávaj, Ethan.“ „Bojíš sa, že ohrozím tvoje šance u Jane?“ opýtal sa Ethan, a obliekal sa l do tmavého plášťa s kapucňou a maskou. „Aj keď veľmi nerád, braček, no aj tak ti, pripomínam, že o tie si prišiel dávno pred tým, ako si ju spoznal. A máš to aj na písme!“ Smrť budú rozsievať... „Tvoj osud je rovnako temný ako môj,“ pripomenul mu Hugh, „no aj tak sa za ňou chystáš.“ „Veď hej, lenže mne nehrozí, že sa do nej zaľúbim.“ Ethan sa otočil a ponad plece ešte dodal: „A tak ani nehrozí, že ju moje ľúbostné zábavky zabijú.“ Hugh nespokojne zaškrípal zubami a pobral sa za bratom.