Natiahol ruku dlaňou hore. Chvíľu na ňu znechutene pozerala, potom vzdychla a rezignujúco ju uchopila. Sedeli tam, ruky nepotrebne spojené, cítili sa idiotsky, až kým sa neunavili a nepustili. Rozhodol sa, že najlepšie riešenie bude predstierať spánok, až kým nebude čas odísť, a s tou myšlienkou si vyzliekol sako, urobil si z neho vankúš a zavrel oči. Telo ho bolelo, v hlave mu pulzoval alkohol a začal sa cítiť ospalo, keď prehovorila: „Môžem niečo povedať? Len pre pokoj tvojej mysle?“ Opito otvoril oči. Sedela s nohami pritiahnutými k hrudi, rukami ich objímala, brada spočívala na kolenách. „Do toho.“ Nadýchla sa, akoby zbierala myšlienky, potom spustila. „Nechcem, aby si si myslel, že sa trápim či niečo také. Teda, to, čo sa stalo v noci, viem, že to len preto, že si bol opitý...“ „Emma...“ „Nechaj ma dokončiť, dobre? Ale aj tak som si to užila. Často som to... nerobila. Neurobila som si z toho študijný predmet, nie ako ty, ale bolo to fajn. Dex, myslím, že si milý, keď chceš. A možno je to len zle načasované či čo, ale myslím, že sa máš vybrať do Číny alebo Indie či kamkoľvek, nájsť sám seba a ja si celkom dobre poradím so životom tu. Nechcem ísť s tebou, nechcem pohľadnice raz za týždeň, nechcem ani len tvoje telefónne číslo. Nechcem sa vydať a ani nechcem mať s tebou deti alebo prežiť ďalšiu noc. Prežili sme spolu jednu skutočne, skutočne fajn noc, to je všetko. Vždy si na to budem spomínať. A ak niekedy v budúcnosti na seba narazíme na večierku alebo kdekoľvek, nič sa nestane. Iba sa priateľsky porozprávame. Nerozruší ma, že si mal ruku na mojej hrudi, nebude nám z toho trápne a bude nám fajn, dobre? Ja a ty. Budeme iba... priatelia. Súhlasíš?“ „Súhlasím.“