Neviem, ako to dokáže
1 / 7
Na Benovej oslave je plno opatrovateliek. Sú to Pauline priateľky so všetkými ich starosťami. Polovicu z nich nepoznám. Ony sú súčasťou jeho života bezo mňa. Keď tieto cudzie dievčatá oslovia Bena, očká sa mu rozžiaria od radosti, a ja pocítim hryzenie – čoho? Keďže nepoznám lepší výraz, nazvem to výčitky svedomia. V obývačke je hŕstka nepracujúcich mamičiek, zabratých do živého rozhovoru o miestnych jasliach. Svoje deti si sotva všímajú, dorozumievajú sa s nimi závideniahodným, jemným, neviditeľným dotykom, ako keď pokročilí machri púšťajú šarkany, zatiaľ čo podradné matky ako ja dávajú najavo prehnanú starostlivosť o svoje ratolesti hlučným spôsobom. Medzi týmito dvoma druhmi matiek je rozpačitý odstup, a preto je niekedy ťažké nadviazať rozhovor. Mám podozrenie, že nepracujúca matka pozerá na pracujúcu so závisťou a obavami, predstavuje si, že pracujúca matka unikla tomuto spôsobu života, a pracujúca mama sa na tú druhú pozerá so strachom a závisťou, pretože vie, že to tak nie je. Ak chcete naďalej patriť do jednej alebo druhej skupiny, musíte presvedčiť sama seba, že druhá alternatíva je zlá. Pracujúca matka si hovorí: Ja budem lepšia matka svojim deťom, pretože som všestrannejší človek. A možno tomu niekedy dokonca aj verí. Matka, ktorá je doma, vie, že poskytuje svojim deťom výhody, čo sa napríklad prejaví vtedy, keď vaše batoľa vyleje pohárik džúsu na posledné čisté tričko.