Neviditeľný strážca
1 / 5
Ainhoa Elizasuová bola druhá obeť basajauna, hoci vtedy ho v novinách ešte tak nenazývali. Až po istom čase vyšlo najavo, že okolo mŕtvych tiel našli zvieracie chlpy, kúsky kože a stopy, ktoré očividne nemali ľudský pôvod. Ľudia to spájali s akýmsi ponurým očistným rituálom. Akoby telá tých mladých dievčat v roztrhaných šatách, s vyholeným ohanbím a s rukami zloženými v panenskej pozícii poznačila akási pradávna diabolská a nadpozemská sila.
Prichádzala k nej pomaly a pozorne si všímala miesto, ktoré si niekto vybral na smrť. Pri rieke sa vytvorila pláž so sivými okruhliakmi, ktoré sem priplavila vysoká voda minulej jari. Bol to asi deväť metrov široký suchý jazyk, ktorý siahal, až kam dovidela v úbohom svetle začínajúceho sa rána. Druhý breh sotva štyri metre širokej rieky sa strácal v hlbokom lese, ktorý bol postupom čoraz hustejší. Inšpektorka počkala pár sekúnd, kým policajný technik dorobil posledné fotky mŕtveho tela, a keď skončil, podišla bližšie a zastala pri nohách dievčaťa. Ako mala vo zvyku, očistila si myseľ od akýchkoľvek myšlienok, pozrela na mŕtvolu ležiacu pri rieke a krátko sa ticho pomodlila. Až potom sa cítila pripravená, aby ju videla ako dielo vraha.