Hon na ovcu
1 / 6
Sprístupnené uši
„Už rozumieš?" povedala. Bola neuveriteľne krásna. Takú krásu som ešte nevidel. Nepredstaviteľná krása. Nekonečná ako vesmír, hustá ako ľadovec. Na jednej strane až arogantne intenzívna a na druhej strane uhladená v celej svojej podstate. Presahovala akékoľvek moje očakávania. Ona a jej ucho boli jedno telo, kĺžuce sa po oblom povrchu času ako nejaký slnečný lúč. „Si úžasná," povedal som, keď som konečne znova dokázal dýchať. „Viem," povedala. „Toto sú moje uši po sprístupnení" Niekoľko zákazníkov sa už obrátilo k nám a prekvapene sa na ňu dívali. Čašník, ktorý nám prišiel doplniť kávu, ju nedokázal naliať. Nikto nepovedal ani slovo. Len páska v magnetofóne sa naďalej navíjala. Z kabelky si vybrala mentolovú cigaretu a vložila si ju do úst. Zmätene som jej ju zapaľovačom pripálil. „Chcem sa s tebou vyspať," povedala. Tak sme sa spolu vyspali.