Havranie dievča
1 / 2
V tele sa jej napne každý sval a vystrašená na smrť sa začína brániť. Havranie dievča ho schmatne za vlasy, tak surovo, že sa trhajú vo veľkých chumáčoch. Udrie ho. Do hlavy, do tváre, po tele. Z uší a nosa mu crčí krv a v jeho očiach vidí po prvý raz hrôzu a potom ešte niečo iné. Hlboko v očiach nechápe, čo sa deje. Havranie dievča udiera a udiera, a keď sa už nehýbe, údery zoslabnú. Plače a nakloní sa nad neho. Nevydá zo seba ani hláska, iba tam leží a zíza na ňu. V očiach nemá nijaký výraz, ale hýbu sa a žmurká nimi. Jeho dych je rýchly, v hrdle mu chrčí. Cíti závrat a telo má ťažké. Ako v hmle vstane, opustí mólo a zoberie veľký kameň z brehu rieky. Keď sa k nemu vracia s kameňom v ruke, robia sa jej kruhy pred očami. Úder namierený na hlavu vydá zvuk, ako keď niekto skočí na jablko. „To nie som ja,“ povie. Potom nechá jeho telo skĺznuť do vody. „Teraz musíš plávať...“