Lovec králikov
1 / 8
Opatrne prešla spálňou a prešmykla sa na chodbu, ktorou muž pred chvíľou odišiel. Zarazila sa, keď sa dostala k schodisku. Zdola k nej doliehal cudzí hlas. Rozhodla sa, že zakričí o pomoc. Zatiaľ však nepo¬čula, čo druhý muž hovorí, preto sa usilovala zísť bližšie. Na zábradlí na hornom konci schodiska viselo oblečenie z čistiar¬ne. Cez igelit presvitali biele košele. Nenápadne zaodŕhala, aby mala silu zakričať o pomoc, vtom však pochopila, čo sa deje na prízemí. Druhý muž totiž nebol v dome. Jeho hlas sa ozýval z domá¬ceho telefónu. Bol to poslíček, ktorý očakával, že otvoria bránu. Wille mu však práve zopakoval, aby prišiel neskôr, potom zrušil spojenie a pohol sa k schodisku. Zatackala sa, ale udržala rovnováhu. Krv sa jej hrnula do stŕp¬nutých nôh, bodala a štípala. Sofia sa stiahla. Pod nohami jej zavŕzgala podlaha. Vydesene sa poobzerala. Na konci chodby obvešanej portrétmi zazrela akúsi miestnosť. V prvom okamihu si povedala, že pobeží do nej, otvorí okno a zakričí o pomoc, no vzápätí uznala, že to nestihne.