''It's okay to cry. It's okay to feel lonely. But always remember, that you are never alone. Because one day... you absolutely... will find someone who truly loves all of you. One day. It will happen. One day. That is a promise. ''

Na začiatku mi moc nesedel štýl písania.
Povedala som si, toto je presne ten typ knihy, pri ktorom by som skôr siahla po filme. Veľa opisov, dlhé monológy. No dala som jej šancu i po škrípajúcom úvode.

Sledujeme osudy dvoch mladých ľudí počas 20 rokov ich života, ktorí sa po ukončení štúdia rozdelili každý iným smerom po svete.
Ľudia sa často boja hovoriť o svojich citoch až kým nieje na to už neskoro a to platí aj pre hlavných hrdinov knihy.
Po celý čas vedia, že sú to jediné, čo hľadajú a chcú, ale obaja si žijú svoj život, riešia svoje útrapy, nesplnené sny, hľadajú svoj smer.

Keď som si uvedomila, že každá kapitola predstavuje jeden a ten istý deň ale vždy o rok, začalo ma to vťahovať do deja čoraz viac.
To sa ale samozrejme každou kapitolou menilo a postupne som rátala, koľko strán mi ešte chýba do konca, lebo som sa trošku nudila.

Veľmi zvláštna kniha. Bola pekná, nápad na príbeh super, má v sebe krásne a zároveň smutné posolstvo o ľudských osudoch a bojoch samých so sebou, ale čítanie veeeeeeľmi zdĺhavé, dočítala som len preto, lebo som chcela veľmi vedieť, ako to skončí. Na konci mi bolo smutno, nečakala som taký koniec. Kniha svoj účel splnila, ale neviem, či sa k nej ešte niekedy vrátim.

Kniha mi ležala na poličke asi tak rok, potom som sa k nej konečne dostala. Ako by som vyjadrila svoj názor .... ono, príbeh je veľmi zaujímavý, aj po pozretí filmu ma príbeh neskutočne zaujal, avšak spôsob akým je kniha písaná, pridlhé opisy okolia, a veľa "omáčok" okolo hlavného deja ma to asi v polovici odradilo a knihu som nechala so záložkou uprostred. Po všetkom tom, čo som na ňu čítala, ma dosť sklamala.