Lolita
1 / 3
PRVÁ ČASŤ
1
Lolita, svetlo môjho života, oheň môjho lona. Môj hriech, moja duša. Lo-li-ta - konček jazyka poskočí po troch schodíkoch zvrchu z podnebia a na treťom zľahka klopne o zuby. Lo. Li. Ta. Ráno, stojac v jednej ponožke, bez dvoch centimetrov meter päťdesiat, to bola Lo, jednoducho Lo. V dlhých nohaviciach Lola. V škole Dolly. Pri podpise na úradných formulároch Dolores. A v mojom náručí vždy a všade Lolita. Mala predchodkyňu? Pravdaže mala, ako inak. Lolita by azda ani nebola jestvovala, keby som sa raz v lete nebol prvý raz zaľúbil do istého dievčatka. V prímorskej ríši. A kedy to bolo? Približne toľko rokov pred narodením Lolity, koľko som mal toho leta. U vraha vždy rátajte s kvetnatým štýlom. Dámy a páni porotcovia, dôkazom číslo jeden je to, čo tak závideli serafovia - nevidomí, prostomyseľní, urodzenokrídli serafovia. Pokochajte sa tou tŕnistou spleťou.
2
Narodil som sa roku 1910 v Paríži. Môj otec bol jemný, tolerantný človek, hotová zmes rasových génov - švajčiarsky občan zmiešaného francúzsko-rakúskeho pôvodu s kvapkou Dunaja v žilách. Hneď dám kolovať zopár krásnych modrastolesklých pohľadnicových záberov. Vlastnil luxusný hotel na Riviére. Jeho otec obchodoval s vínom a zo starých otcov jeden so šperkami a druhý s hodvábom. Otec sa v tridsiatke oženil s Angličankou, dcérou alpinistu Jeroma Dunna a vnučkou dvoch duchovných z Dorsetu, inak autorít v málo známych odboroch - jeden sa vyznal v paleopedológii a druhý v eolských harfách. Moja vrcholne fotogenická matka zahynula pri bizarnej nehode (piknik, blesk), keď som mal tri roky, a okrem vrúcneho bodu kdesi v tmách mojej minulosti z nej neprežíva ani kúsok v úžľabinách a priepastiach pamäti, nad ktorými - ak ešte vždy znášate môj štýl (píšem pod dozorom) - zapadlo slnko môjho detstva; zaiste všetci poznáte ľúbezné chvíle odchádzajúceho dňa, keď okolo rozkvitnutého živého plota poletujú mušky, alebo keď sa náhle zjaví tulák a prejde ním na úpätí kopca za letného súmraku; hebké teplo, zlaté mušky. ...