Slepý dážď
1 / 16
Odrazu tmu preťal blesk. Z diaľky sa ozvalo dunenie hromu. Pozrela som na oblohu. Prevaľovali sa na nej husté ťažké mračná. Vystrčila som ruku, dopadla na ňu kvapka. Vzápätí druhá. Mračná sa pretrhli a razom s dažďom pršali na chodník halúzky a šušky z vysokých smrekov, čo rástli popri hlavnej ceste.
Zlostne som zabuchla okno a prešla som do chodby. Doparoma, kde to decko je? V kabelke som pohľadala mobil. Zviezla som sa na taburetku. Rozrušene som pozrela na displej a ťukla som po ňom prstom. Nijaké upozornenia a ani jeden zmeškaný hovor. Prečo nezavolá? Kde toľko trčí? Prečo sa neozve? Dusila ma zlosť, ale srdce mi zvieral strach. Na ulici vyčíňa búrka a moje dieťa sa nevracia...