Ruže
1 / 6
Zdvihla hlavu. V tvári mal rovnakú bolesť, akú ráno pocítila pri pohľade na zdevastované polia. „Ja som Somerset, Percy,“ povedala. „Nemôžem si pomôcť. Taká som. To je žena, ktorú miluješ. Ak ma oddelíš od plantáže, získaš iba polovicu mňa samej. Už to nebudem ja. Teraz už to viem. Pochop to a budeš ma mať celú.“ Po opálenej tvári mu šľahol neveriacky plameň. „Chceš povedať, že nemôžem mať jedno bez druhého? Ak nepodpíšem úver, stratím ťa?“ Mary si rýchlo prešla po suchých perách. „Bez Somersetu som pre teba aj tak stratená, Percy.“ „Mary,“ zatriasol jej plecami. „Somerset je len zem a semená. Ja som z mäsa a kostí.“ „Percy,“ prosila, „milujem ťa. Prečo nedokážeš prijať Somerset ako súčasť nášho života?“ Spustil z nej ruky. „Možno by som mohol, keby som vedel, že ma miluješ rovnako. Hovoríš o chápaní, ale Somerset by mal vždy väčšiu časť teba. Práve si mi to dokázala.“ Odstúpil od nej s tvárou premoženou bolesťou. „Neuvedomuješ si, čo robíš? Môžeš stratiť plantáž aj mňa. Čo tým získaš?“ Náhle však akoby mu niečo napadlo, hoci tomu ani nemohol uveriť. Ani sa nepohol, len zreničky sa mu zúžili a v očiach sa zablyslo. „Ty však nepripustíš, že by si stratila Somerset, však?“