Chyť ma
1 / 6
9.01: Nervozita a roztrasené ruky. Zlostila ma vlastná úzkosť. Prečo som nervózna? Na toto som sa predsa pripravovala celý poondiaty rok. Načo mi je nervozita? Pardon, pán vrah mojich najlepších dvoch kamarátok, ale mohli by sme našu konfrontáciu o chvíľku oddialiť? Viete, potrebujem sa najprv trochu upokojiť. Dáte si niečo na pitie? Alebo sa podelíme o xanax? Prosím, ponúknite sa. Srať na to, veď som chladný a neľútostný zabijak! Bože... Kroky na chodbe. Ťažké a dunivé. Buch, buch, buch. Srdce sa mi rozbúšilo ešte rýchlejšie a mala som pocit, že ma škrtí rolák. Na poslednú chvíľu som si zložila roztrasenú ľavú ruku z pištole, aby som si utrela dlaň o džínsy. Dvere som nechala zamknuté, lebo v tejto budove za sebou zamykal každý. Ozvalo sa štrnganie a škrípanie kovových zubov, ako sa odomkla najprv prvá zámka, potom druhá. Dvere sa rozleteli a týčil sa v nich stotridsaťkilový Stan Miller. „Suka, čo máme dnes na večeru?“ zahučal do prázdneho bytu. Znelo to takmer žoviálne, akoby mal dobrú náladu. Vystrelila som.