Vyleštená drevená skrinka, veľká ako škatuľa od topánok, mala zdobené pánty. Drevo žiarilo sýtou tmavočervenou farbou. Ružové drevo, uvedomila si Sophie. Obľúbené drevo jej starého otca. Veko bolo vyzdobené nádherným vzorom ruže. Vymenila si s Langdonom zmätený pohľad. Zohla sa a vytiahla skrinku. Panebože, tá je ťažká! Opatrne ju preniesla na veľký stôl. Langdon sa postavil vedľa nej a obaja civeli na ten malý poklad, ktorý im zveril jej starý otec. Langdon s úžasom hľadel na ručne vyrezanú ružu s piatimi lupeňmi na veku. Takýto vzor už videl veľakrát. „Ruža s piatimi lupeňmi,“ zašepkal, „je podľa priorstva symbolom Svätého grálu.“ Sophie sa pozrela naňho. Langdon na nej priam videl, čo si myslí, a to isté si myslel aj on. Rozmery skrinky, jej váha a symbol grálu – to všetko ich viedlo k jednému jedinému záveru. V tejto drevenej skrinke je Kristov kalich. Langdon si musel znovu zopakovať, že to nie je možné. „Je práve taká veľká, aby v nej bol... kalich,“ zašepkala Sophie. Nemôže to byť kalich. Sophie si pritiahla skrinku k sebe a chystala sa ju otvoriť. No ako ňou pohla, stalo sa niečo neočakávané. V skrinke akoby čosi zažblnkalo. Je tam nejaká tekutina? pomyslel si Langdon. Sophie bola rovnako zmätená, „Počuli ste to...?“ Langdon bezradne prikývol. „Akoby tam bola nejaká tekutina.“ Sophie pomaly nadvihla háčik a potom veko. Predmet, ktorý bol vnútri, Langdon v živote nevidel. Jedno im však bolo jasné obom – určite to nie je Kristov kalich.