Možno sa Vám tiež stáva, že vás niekto prekvapí náhlou otázkou, napríklad: „Aký je rozdiel medzi buzerantom a traktoristom?“ Možno hneď vytušíte, že ide o vtip, a plní príjemného očakávania sa naladíte na jeho pointu, takže logicky odpoviete: „Neviem. Aký?“ Vzápätí príde odpoveď, za ktorou obvykle nasleduje uvoľnenie spojené so smiechom všetkých zúčastnených strán. Intenzita tohto smiechu závisí na kvalite (teda razancii) predmetného vtipu, na situácii, na osobnom vzťahu rozprávača a poslucháčov a na iných faktoroch. Musím sa priznať, že mne to miestečko v mozgu, ktoré citlivo reaguje na vtipy, chýba. Nemám vtipy rád a nerozumiem im. Žiadnym. Neviem ich rozprávať, neviem ich počúvať. Keď postávame v mojej obľúbenej krčme okolo výčapu a začnú sa rozprávať vtipy, automaticky sa začítam do novín, pohodených niekde na regáli. Nie je to snobská póza, je to handicap, ktorým dosť trpím. Aj ja by som sa chcel zúčastňovať na tomto chlapskom obrade, podporujúcom vzájomnú spolupatričnosť a dobrú náladu zúčastnených, ale nemôžem. Cítim sa ako slepec medzi filmovými fanúšikmi. Všetko mi musia vysvetľovať, a aj tak sa nezasmejem.