Cyprusová aleja
1 / 2
... Joe bol v Ritzi obľúbeným a váženým hosťom, nielen pre svoje postavenie a bohatstvo, ale aj preto, lebo vedel oceniť dobré jedlo. Objednal on, keďže vedel, čo má Constance rada, a potom sedeli a vychutnávali nezvyčajné prostredie, v ktorom sa spolu ocitli. Constance sa pohrávala s pohárom vína. Toľko rokov si mali čo povedať, ale teraz hľadali slová. „Tak, Constance,“ začal Joe, „čo budeš ďalej robiť?“ Usmiala sa naňho. Má pekné zuby a milý úsmev, uvedomil si Joe. „Nemám predstavu,“ pokrčila plecami. „Celý život som pracovala.“ „Celý nie,“ opravil ju Joe. „Iba časť a zvyšok sa práve začína.“ Čašník priniesol prvý chod a oni sa doň mlčky pustili. Keď čašník odpratal zo stola, Constance si obrúskom decentne utrela ústa, ale Joe s tým nerobil také okolky. „Idem na dovolenku,“ vyhlásila. „Na dovolenku?“ zopakoval, akoby nerozumel. „Áno, žiada sa mi ísť niekde, kde ma budú trochu rozmaznávať,“ usmiala sa. „To sa na teba nepodobá.“ Keďže dezert obaja odmietli, ponúkli im na doske syry, a tak mali čo robiť, kým nepriniesli kávu. Potom sa na ňu Joe uprene zahľadel tmavými ligotavými očami a diskrétne ju chytil za ruku. „Mám oveľa lepší nápad,“ povedal. Constance naňho spýtavo pozrela. „Presťahuj sa ku mne. Zoberieme sa. Vieš, Constance, niekedy sa cítim dosť osamelý a som presvedčený, že aj ty. Koniec koncov, vychádzame spolu dobre a ja by som s tebou rád prežil zvyšok života.“ Constance to zaskočilo, ale ruku neodtiahla. „Joe...“ „Myslel som, že by sme po večeri mohli zájsť ku mne – už si tam bola, však? Dáme si pohárik na dobrú noc a potom ťa odveziem do Claphamu. Porozprávame sa, všetko naplánujeme.“ Hlavou sa jej mihla spomienka na stôl s farebnými pohármi... červenými, modrými, ružovými... Odtiahla ruku – už sa rozhodla. Vonku v parku žiarili svetlá, nádherné prostredie, pomyslela si, a zmocnil sa jej pocit neskutočna. Kedysi, počas ich päťročného vzťahu, tu bola s Joeom. Ako len mohla? Čo keby nečakane vošla Isabel...? Lenže Joe zjavne nemal nijaké pochybnosti. Nikdy neurobil chybný krok. Pravda, už dva roky žije sám, v dome je len gazdiná, ktorá u nich slúžila odnepamäti. Lenže on má svoj golf a rodinu, zatiaľ čo ona... „Ďakujem, Joe, ale nemôžem.“ „Ako to myslíš, že nemôžeš?“ Nebol zvyknutý na odpor. „Prečo nie?“ Constance sa usmiala. „Joe, idem na dovolenku, dva týždne v luxusnom vidieckom hoteli.“ Očividne sa mu uľavilo. „To je všetko?“ usmial sa blahosklonne. „Môžeš ju predsa zrušiť – to nie je problém –, alebo pôjdem s tebou, ak chceš. Kde to je?“ Aký si je istý sám sebou, pomyslela si podráždene. „Prečo mi to robíš?“ „Potrebujem odísť, Joe,“ odpovedala miernym tónom, ešte vždy s úsmevom. „Byť sama a rozmýšľať.“ „Veď si sama už od maturity...“ Chvíľu sa na ňu díval a Constance sa zmocnil pocit radostného triumfu. Joe privolal čašníka, s prísnym výrazom na tvári podpísal účet a zdvihol sa. „Nemá význam chodiť do South Lodge,“ usúdil. „Zrejme si sa už rozhodla. Odveziem ťa rovno do Claphamu.“ „Ďakujem, Joe,“ povedala, celá vzrušená, že za sebou spálila mosty. ...