Rodičia sú vám už raz takí. Myslia si o svojom decku, že je úžasné aj vtedy, ak je to ten najodpornejší malý ťulpas, akého si viete predstaviť. Niektorí zachádzajú ešte ďalej. Sú takí zaslepení obdivom, že dokážu presvedčiť aj samých seba o tom, že ich dieťa je geniálne.

Nuž, je to vlastne normálne. Tak to už na svete chodí. Iba ak práve NÁM začnú vykladať o výnimočnosti svojho nezbedného potomka, vtedy nám začne byť nanič.

Učitelia si užijú až-až pri počúvaní táranín domýšľavých rodičov, ale pri písaní záverečných hodnotení po skončení školy nastane čas odplaty. Keby som bol učiteľom, ukuchtil by som zopár ozajstných lahôdok pre rodičov zaslepených pýchou. "Váš syn Maximilián," napísal by som, "je úplný nepodarok. Dúfam, že máte rodinný podnik, kam ho budete môcť strčiť, lebo je absolútne isté, že nikde inde zamestanie nezoženie." Alebo, keby som mal v ten deň zvlášť lyrickú náladu, napísal by som: "Je zaujímavé, že lúčne koníky majú sluchové orgány na brušku. Vaša dcéra Vanesa, súdiac podľa výsledkov, ktoré dosiahla v tomto školskom roku, nemá vôbec žiadne sluchové orgány."

Mohol by som ešte hlbšie načrieť do bohatstva prírodných vied a napísať: "Cikáda žije šesť rokov pod zemou ako kukla a šesť DNÍ ako slobodný tvor na slnku a vzduchu. Váš syn Wilfred prežil na tejto škole osem rokov ako kukla a ešte stále čakáme, že z nej vylezie." Zvlášť otravné dievčisko by ma mohlo vyprovokovať k týmto jedovatým slovám: "Fiona oplýva takou istou chladnou krásou ako ľadovec. Na rozdiel od ľadovca sa však pod hladinou neskrýva nič." Keby som bol učiteľom, asi by ma celkom bavilo písať záverečné hodnotenia na tých smradov v mojej triede. Ale dosť už o tom. Musíme ísť ďalej.

Sem-tam možno stretnúť i rodičov, ktorí sa správajú celkom opačne a neprejavujú žiaden záujem o svoje deti. Títo sú samozrejme oveľa horší ako rodičia, čo si ich slepo zbožňujú. Takými rodičmi boli pán a pani Červohorskí. Mali syna Michaela a dcéru Matildu. Matilda im bola príťažou, čímsi čo musíte znášať a keď príde čas, tak to chytíte a odhodíte. Pán Červohorský a pani Červohorská sa už ohromne tešili na tú chvíľu, keď budú môcť Matildu chytiť a odhodiť niekde ďaleko, najlepšie až za hranice krajiny alebo ešte ďalej.