Kniha približuje históriu a dejinné stopy, ktoré formovali výraz otvorenej krajiny na pokraji Podunajskej nížiny v tesnej blízkosti Čiernej vody, Malého Dunaja a Trnavskej sprašovej tabule.

Text netematizuje len geologické dejiny územia alebo historické míľniky, ktoré formovali jeho tvár, ale pokúša sa čitateľovi ukázať, že krajina je vizuálnym archívom, ktorý nám (pri správnom dívaní) sprístupňuje svoju minulosť (halštatské kniežiace mohyly, zabudnutý zaniknutý románsky kostol sv. Jakuba či zaniknuté stredoveké sídla, pôsobivú barokovú Kaplnku Navštívenia Panny Márie a iné drobné sakrálne stavby, povesťou opradenú starú lipu, premyslene a systematicky odvodňované nebezpečné močiare (Csádé), staré poľné i kráľovské cesty, pozoruhodnú úzkokoľajnú železničku, prevádzkovanú animálnym pohonom, staré aleje, lesy či stromoradia).

Zároveň popri skúmaní Belových Vedomostí… a iných historických dokumentov či máp upriamuje pozornosť najmä na prítomný okamih, ktorý sa zhmotňuje v pocitoch vyvolaných pohľadom na krajinu.