Ahoj krásko - Ann Napolitano, Metafora, 2024
Temnota nepomíjí - Arthur Machen, Malvern, 2020

256 Kč

Při nákupu nad 999 Kč
poštovné zdarma
Temnota nepomíjí - Arthur Machen, Malvern, 2020
Temnota nepomíjí - Arthur Machen, Malvern, 2020

Temnota nepomíjí

Nový výbor z příběhů velškého vizionáře, který věřil, že „hmota je ve skutečnosti příšernější než duch“, přináší 13 dosud českému milovníkovi imaginativního hororu neznámých... Číst víc

2,3 3 hodnocení
Nakladatel
Malvern, 2020
254 stran
4-5 hodin čtení

Nový výbor z příběhů velškého vizionáře, který věřil, že „hmota je ve skutečnosti příšernější než duch“, přináší 13 dosud českému milovníkovi imaginativního hororu neznámých povídek a nový a úplný překlad legendární novely Bílý lid. Mezi povídkami... Číst víc

  • Brožovaná vazba
  • Čeština

256 Kč

U dodavatele > 5 ks
Posíláme do 4 – 9 dnů

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Proč nakupovat na Martinus.cz?

  • Doprava zdarma od 999 Kč
  • Více než 5 000 výdejních míst
  • Záložky ke každému nákupu

Naši skřítci doporučují

Duše krve a popela - Jennifer L. Armentrout, Nakladatelství Fragment, 2024
Temnota nepomíjí - Arthur Machen, Malvern, 2020
256 Kč

Více o knize

Nový výbor z příběhů velškého vizionáře, který věřil, že „hmota je ve skutečnosti příšernější než duch“, přináší 13 dosud českému milovníkovi imaginativního hororu neznámých povídek a nový a úplný překlad legendární novely Bílý lid. Mezi povídkami jsou i novinářské skicy, které propojují (ne)obyčejný svět Machena novináře se snovým světem mistra makabrózní prózy, jehož tvorbu obdivoval i H. P. Lovecraft.

Vybrané prózy vznikaly mezi polovinou 90. let XIX. století a polovinou 30. let století následujícího a odehrávají se mezi „divadelně strašidelným“ Londýnem plným troglodytů a Walesem, kde za nocí zní řeč čarodějnic, Tylwyth Teg. Jak praví jedna z Machenových postav: „Zda to bylo děsivé, nebo jen zábavné, je věc názoru...“
Číst víc
Počet stran
254
Vazba
brožovaná vazba
Rozměr
135×200 mm
Hmotnost
294 g
ISBN
9788075302014
Rok vydání
2020
Naše katalogové číslo
693485
Styl
napínavý, mysteriózní
Jazyk
čeština
Překlad
Nakladatel
Malvern
Kategorizace

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

2,3 / 5

3 hodnocení

0
0
1
2
0

Jak se líbila kniha vám?

Čtenářské recenze

11.1.2021
Trochu (dosť) divný editor
Po novom výbere z próz Arthura Machena som siahol automaticky, i keď som vzal na vedomie avízo vydavateľa, že výber obsahuje nanovo preloženú novelu Biely ľud. Spätne sa ukázalo, že to nebola zďaleka taká šťastná voľba, v akú som dúfal.

Biely ľud je krátka novela, ktorú som čítal kedysi dávno a ktorá patrí k najlepším v žánri fantazijnej strašidelnej prózy – alebo ako nazvať ten žánrový crossover, ktorým sa Machen literárne zaoberal (za mňa spomeniem desivých Troch podvodníkov, ktorí miestami ďaleko prekračujú hranice toho, na čo bol v tom čase priemerný čitateľ gotickej fikcie zvyknutý). Reálne som predpokladal, že editor Patrik Linhart, zapálený pre weird fiction, povedie čitateľove oči a myseľ záludnými a zlovestnými cestami „vykoľajenej“ fantázie, na ktorú sme u Machena zvyknutí. Zopakovanie Bieleho ľudu by nezaškodilo nebyť toho, že aktuálna antológia Temnota nepomíjí je ani nie 200-stranový výber z Machenových poviedok a teda opakovať v takom obmedzenom priestore a navyše na území bývalého Československa známe literárne dielo, akokoľvek výnimočné, je edičný postup ani nie tak rozpačitý, ale skôr vyslovene nepatričný.

Máme tu teda nanovo preložený Biely ľud, ktorý zaberá jednu štvrtinu knihy (rozsiahle edičné poznámky, doslovy a pod. sem nepočítam), čomu sa zaiste poteší čitateľ, ktorý o tomto diele jakživ nepočul, ale v kontexte koncepcie publikácie rozladí toho, kto ho čítal. Čo ďalej? Čitateľa dychtiaceho po typickom Machenovi môžu zaujať (a bezpochyby zaujmú) len poviedky Žiariaca pyramída, Deti tône a Zmena (editor si bohužiaľ neuvedomil pravý kontext, správny preklad je „Zámena“), nanajvýš ešte 5-stranový Rituál a takisto 5-stranové Rozprávanie o železnej panne, ktorá tu mimochodom nemala čo robiť, keďže ide o integrálnu súčasť Troch podvodníkov a teda si ju editor či vydavateľ pokojne mohli odložiť na ultimatívne české vydanie tohto výnimočného diela a radšej dať prednosť ďalším kvalitným a ešte nepreloženým Machenovým poviedkam. Namiesto poctivého vyhľadávania klenotov žánru sa editor kupodivu rozhodol, že dá prednosť novinárskym skiciam (!) autora, ktoré – ako súdi – odhalia zdroje autorovej inšpirácie. Čiastočne zaiste áno, avšak v celkovej koncepcii pôsobia heterogénne a vznikol hybrid, o ktorom si zďaleka nemyslím, že s ním bude priemerný čitateľ spokojný. Všetky alebo takmer všetky tieto novinárske prípoviedky sa v knihe ocitili jednoducho preto, že editor mal k dispozícii zbierku Dreads and Drolls, z ktorej ich čerpal a ktorú mu zaiste prišlo ľúto nevyužiť, keď „ju už mal“ (to, že by si tieto dielka našli dosť čitateľov – i čistokrvných Machenových obdivovateľov – v nejakom budúcom samostatnom homogénnom zväzku Machenových skicí, čŕt a glos ho bohužiaľ nenapadlo). Podivný prípad Emily Westonovej patriaci k týmto prípoviedkam je písomnosť tak hlboko podpriemerná, že tu skutočne stojí za to pochybovať o zdravom úsudku nielen Machenovom, ale i editorovom. Nuž, Machen je Machen, tak seďte a čítajte...

Do kategórie novinársky koncipovaných poviedok sa dá zaradiť aj dlhšia Islingtonská záhada, ktorá má blízko skôr humoreske než skutočnej weird fiction. K weird fiction zase skutočne patrí Strom života, ale milovníkov hrôzy zďaleka neoslní a je zaujímavá skôr z hľadiska literárnych kvalít v užšom zmysle, najmä čo sa kompozície týka.

Plusom publikácie sú poctivo pripravené edičné poznámky a komentáre, avšak naozaj neviem, prečo autor predpokladal, že čitateľ ich prečíta až po kompletnom dočítaní hlavného korpusu. Ja som si komentáre k jednotlivým poviedkam prečítal hneď po dočítaní každej z nich a nemilo ma prekvapilo, keď som v jednom komentári našiel spoiler prezrádzajúci zápletku nasledujúcej poviedky. Toto svojprávny editor nikdy neurobí, zvlášť v žánri, o ktorom sa bavíme. Okrem vyššie zmieneného editor často a zdĺhavo zachádza do zbytočných kontextov, čo síce svedčí o jeho sčítanosti, pôsobí to však nesympaticky. Viem, že je ťažké nechať neodpublikované niektoré závery, ale pred tak širokým publikom treba zachovať zmysel pre mieru.

Zbierku zakončujú dva doslovy. Naozaj sa nepamätám, kedy som tak strašne zmätené doslovy naposledy čítal. Stručne povedané – autori si starostlivo pripavili poznámky a keď z nich mali urobiť zmysluplný doslov, jednoducho jednotlivé odseky zlepili dohromady a odpublikovali. Žiadna pozemská sila ma nepresvedčí, že to tak nebolo.

Ten, kto si knihu kúpi, nájde v nej ešte bibliografiu, v ktorej si musí prácne dohľadávať rok vzniku jednotlivých poviedok, čo je dosť frustrujúci pocit, poviedky mali byť zadatované buď na konci každej z nich alebo v obsahu. Niekoho roky vzniku nezaujímajú, ja však mám potrebu cítiť prózu v kontexte doby a kultúrnej histórie (1895 a 1935 je značný rozdiel). Poteší niekoľko ilustrácií od rôznych autorov. Ako historik umenia si však rozhodne nemyslím, že Grimshaw, ktorého obraz zdobí titulku, bol macheneskným maliarom (ak niekto maľuje nokturná, neznamená to, že jeho dielo spadá pod „temnotu“).

Patrikovi Linhartovi však držím palce a teším sa na ďalšie jeho preklady, snáď v už zmysluplnejšej koncepcii.
Číst víc

„Buď požehnáno počasí, neboť je společnou věcí lidí, kteří si nemají co říci.“

Povětroň - Karel Čapek, 2017
Povětroň
Karel Čapek