Píseň L. - Veronika Opatřilová, Prostor, 2024
Blízko divokého srdca - Clarice Lispector, Portugalský inštitút, 2021

364 Kč

Při nákupu nad 999 Kč
poštovné zdarma
Blízko divokého srdca - Clarice Lispector, Portugalský inštitút, 2021
Blízko divokého srdca - Clarice Lispector, Portugalský inštitút, 2021

Blízko divokého srdca

Blízko divokého srdca je prvý román brazílskej spisovateľky Clarice Lispectorovej. Dielo, ktoré napísala ako dvadsaťdvaročná študentka v malej prenajatej izbičke, vyvolalo... Číst víc

4,4 7 hodnocení
Nakladatel
Portugalský inštitút, 2021
178 stran
2-3 hodiny čtení

Blízko divokého srdca je prvý román brazílskej spisovateľky Clarice Lispectorovej. Dielo, ktoré napísala ako dvadsaťdvaročná študentka v malej prenajatej izbičke, vyvolalo okamžitý ohlas. Kritici ho nazvali najlepším románom, aký kedy žena napísala... Číst víc

  • Pevná vazba
  • Slovenština
Vyprodané

Zadejte e-mail a my vám dáme vědět, jakmile bude kniha dostupná.

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Proč nakupovat na Martinus.cz?

  • Doprava zdarma od 999 Kč
  • Více než 5 000 výdejních míst
  • Záložky ke každému nákupu

Naši skřítci doporučují

Píseň L. - Veronika Opatřilová, Prostor, 2024

Více o knize

Blízko divokého srdca je prvý román brazílskej spisovateľky Clarice Lispectorovej. Dielo, ktoré napísala ako dvadsaťdvaročná študentka v malej prenajatej izbičke, vyvolalo okamžitý ohlas. Kritici ho nazvali najlepším románom, aký kedy žena napísala v portugalskom jazyku, a jeho mladučkú autorku označili za najvýraznejšiu osobnosť brazílskej literatúry. Príbeh Joany, ktorá spomína na detstvo i na roky nevydareného manželstva, je
prienikom do vnútorného sveta hĺbavej dievčiny a neskôr mladej ženy, čo len ťažko hľadá pochopenie u ľudí okolo seba, a zároveň úsilím preniknúť do podstaty ľudskej existencie.
Číst víc
Počet stran
178
Vazba
pevná vazba
Rozměr
134×207 mm
Hmotnost
346 g
ISBN
9788099967039
Rok vydání
2021
Naše katalogové číslo
965847
Styl
romantický
Jazyk
slovenština
Překlad
Původ
Nakladatel
Portugalský inštitút
Pro koho
pro ženy
Kategorizace

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

4,4 / 5

7 hodnocení

5
1
0
1
0

Jak se líbila kniha vám?

Recenze od Martinusáků

Ťažké, ale vidím, prečo by bola kniha vnímaná ako geniálna

Kniha sa mi čítala hrozne, pripisujem to technike prúdu vedomia, ktorá mi evidentne nesedí a vyzerá to tak, že Clarice sa priblížila Jamesovi Joyceovi, spisovateľovi, ktorý je autorom epigramu Blízko divokého srdca.

Štýl mi tiež pripomínal zmes Marquéza a Virginie Woolfovej.

Napriek ťažkému prehrýzaniu sa, na mňa niektoré formulácie ale zapôsobili, dotkli sa ma, vyrazili mi dych. A očakávanie, ktoré som nadobudla z predchádzajúceho poznania reálií a autorky, že pôjde o unikátne a obdivuhodné dielo - tie očakávania sa naplnili.

Číst víc

Čtenářské recenze

10

... keby čmeliak vedel, že nemôže lietať, tak by nelietal ..

De Va
Ověřený nákup
8.6.2022
... pridávam sa do spolku tých, ktorí túto knihu označujú za Fenomén (áno, cez podcast rádia Devín som sa k nej dostala) :)))
... už po pár stránkach som cítila, že to je súzvuk súzvukov ! Rozumiem aj tým, ktorí krútia hlavou a radšej to zavrú... Mne sadla veľmi, možno aj preto, že viem, že jedine papier znesie všetku divokosť duše a tu som mala mnohokrát pocit, že čítam po sebe... dokonca aj ten roztekaný syntax sa mi javil ako fenomenálny počin tým, že na konci dával veľký zmysel...
- za mňa veľké áno a odporúčam čítať pri vode !
Číst víc
13

Ťažko sa vyberá päť diel a zopár obľúbených autorov. Milujem literatúru! Deň bez knihy je pre mňa neúplný. Aspoň stránku musím prečítať :-)

Ivana Zacharová
Ověřený zákazník
26.8.2021
„Dnešná bolesť ti bude zajtra radosťou, nič neunikne premene.“
Clarice musíte milovať od prvej vety, ak sa tak nestane, zrejme vám nesadne celá kniha :-) Patrí do súdka literárnych fajnšmekrov. Je to skutočne vynikajúce dielo z pera brazílskej legendy.
Autorka v inovatívnom románe narúša chronologické poradie deja od začiatku do konca. Hlavnou hrdinkou je mladá žena Joana. Spomienky na detstvo sa prelínajú s udalosťami z manželského života. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sa spájajú. Minulosť nie je niečím dokončeným, v zábleskoch myšlienok nadobúda rozmer aktuálneho okamžiku. Uprostred prežívaných udalostí existuje neustály tok vedomia, hľadanie a objavovanie jemných nuáns života.
Joana je hrdinka narúšajúca patriarchát, je ako Johanka z Arcu, ktorá sa vzoprela dobovým konvenciám. Konfrontuje morálne hodnoty sveta dospelých formované vtedajšou spoločnosťou. Nedokáže sa prispôsobiť požiadavkám okolia, často sa cíti zlá, neustále o sebe pochybuje, aby sa neskôr pozrela na veci z druhej strany a prehodnotila ich. Uvedomuje si, že je dôležité, čo vníma ona, nie, čo si myslia a očakávajú iní. „Na čom teda záleží: Treba žiť, alebo vedieť, že žijeme?“ Prejavuje sa divokými, slobodnými pocitmi, ktoré sa nedajú skrotiť, čo spôsobuje, že sa cíti osamelá a nepochopená. V texte badať zreteľný rozpor medzi ženským a mužským svetom. Odmieta byť žienka domáca bez možnosti slobody.
Text je krásne poetický, evokuje dlhú báseň písanú voľným veršom. Veď napokon v autorkinej celoživotnej tvorbe dominuje umelecké experimentovanie v širokej škále štýlov, čo intenzívne cítiť už v prvotine, ktorú nemožno čítať rýchlo. Opakuje slová, vety, narúša vetnú skladbu, neberie ohľad na pevné gramatické pravidlá a umelecké konvencie, čitateľ nadobúda pocit akejsi abstrakcie. Je veľkým zážitkom sledovať tok Joaniných myšlienok a hĺbku výpovedí. Za fantastický preklad vďačíme Jane Benkovej - Marcelliovej.
Číst víc
21

Malá knihomoľka z Bratislavy :) zbožňujem knihy, ale nie sú viac ako skutočný život, tak nezabúdajme žiť a zažívať! <3 IG: mercinkaa

Marcela Kurajdová
Ověřený zákazník
1.7.2021
Uff tak toto bola maturita! (náročné, aj chaotické, nie pre každého a keď sa nec
Ani neviem, či je táto 173 stranová kniha taká dobrá, lebo je "inaaa" a takýchto kníh je málo; inteligentne a veľmi svojsky napísaná alebo je tu aj druhá možnosť a to, že ide o neskutočné blaaa bla vnútorného monológu "temnej", nestabilnej, trošku bezcitnej Joany - hl. hrdinky tohto románu, ktorej som mala chuť zaplatiť terapeuta alebo kúpiť fľašu alkoholu. :D
Jej labzovanie v rozoberaní vlastnej, niekedy nezmyselnej filozofii mi často prišlo zbytočné a waw efekt sa nedostavil. Raz sme čítali o jej náklonnosti k samotnému citu láska, no vzápätí nám ho vyvrátila a jej pravidelná a konečná odpoveď na všetko bolo "neviem." Bože môj!

Takéto knihy vás buď očaria alebo by ste ich obratom vyšmarili kamkoľvek, len nie do svojej knižnice - ja sa, bohužiaľ, stále "neviem" rozhodnúť, ale asi poletí z knižnice. Ak by mi chcel niekto napísať, že som ju "asi" nepochopila, tak tento debutový román brazílskej autorky s ukrajinskými koreňmi je v prvom rade o štýle písania, ktorý nesadne každému a ja som si len potvrdila svoj čitateľský vkus: ak poézia v románe, tak rozhodne v plynúcom deji a ak spomienky, tak viac spoločných zážitkov a dialógov. To som však ja, tak snáď sa môj, skôr negatívny názor, nikoho nedotkne.

Nečítala som anotáciu, chcela som sa nechať prekvapiť, ale po prvých kapitolách som si ju musela precitať, nakoľko mi príbeh nedával zmysel. Je to ten štýl písania, kde ste hneď na začiatku hodený ako ryba do vody a vy so zvrašteným obočím rozmýšľate, či je sladká alebo slaná a či v nej vôbec prežijete. Podľa mňa Joana pozná aj iné vody (narážka na jej myšlienky, ktoré nemajú konca kraja..). Zároveň vás napadne, čo ste to vlastne za rybu - žijúca v mori, či azda v jazere? Príde vám, že som sa pravé zamotala vo vlastných slovách? Správne! Presne takto na mňa kniha pôsobila. Príliš veľa úvah a filozofie nad vlastným životom a mala som čo robiť, aby som si pamätala o čom to vlastne bolo, lebo ma to.. nudilo a zároveň fascinovalo? Štýl písania je jedno veľké FIIIHA (v mojom prípade myslene v dobrom, ale aj v zlom).

Jedinečne krásna poézia v románovej forme sa nečíta vôbec ľahko, natoš rýchlo. Musela som spomaliť a to veľmi! Knihu som lúskala skoro 2 týždne a je prvou, ktorú som nedokázala čítať v MHD, iba doma a v tichosti. Mrzelo ma, že vždy, keď som ju otvorila, prvých par strán ma bavilo, ale potom opäť prišlo zívanie a následné odkvecnutie hlavy.

Niektoré vety boli tak nádherné, že som vnímala iba ich básnický odkaz a fakt, že nimi bola opísaná nejaká spomienka mi razom ušlo. Musela som sa k nim vrátiť a vnímať aj tu druhú stranu. Len po stranu 40 som mala "podčiarknutých" asi 7 odstavcov (len vety nestačia, verte mi!).

Ale potom sú tu aj slová/vety, ktoré autorka rada opakovala a najlepšie hneď po sebe a toto ja neznášam! Pripomenulo mi to Bezhviezdne more, ktoré som aj z tohto dôvodu nedočítala. Nemôžem si pomôcť, ale opakovanie, ktoré ma pôsobiť jedinečne a svojsky, mi príde trápne a od veci. Keby to bolo párkrát, tak nepoviem, ale keď je to niečo pravidelné, stráca to pre mňa čaro. Viem, že niekto iný bude z toho, naopak, hotový.

Naposledy som krásne opisy a myšlienky čítala v knihe Bystré dievča alebo Frankenstein. Tieto diela boli spojené s plynúcim dejom a tvorili dokonalé celky a som si vedomá toho, že je to úplne niečo iné, než to, čo napísala Clarice. Trošku nechápem to halooo okolo tohto románu; až sa mi nechce veriť, že v 40-rokoch z neho šalela takmer celá Brazília, ale keďže svetom lomcovala vojna a v románe je vnútornej hĺbky a emócii až až, verím, že sa v nej našlo veľa ľudí (alebo emočne utopilo). Dôjsť jej na chuť chce naozaj čistú a oddýchnutú hlavu. Spisovateľka Clarice Lispector určite nie je pre každého.

Joana - autorka ju opísala dokonalo (mala som pocit, že "možno" opisuje seba?) - nešťastná a frustrovaná žena s temnou mysľou. Možno by som aj uverila, že nikdy nad sebou nemala pevnú ruku, lebo sa správala ako dieťa, ktoré nevie, čo chce a zároveň bola k sebe veľmi tvrdá. „Chladná, často s prázdnym pohľadom.“ Raz šťastná zo samoty a z času, ktorý ponúka, no zároveň túžiaca po prísnom charaktere niekoho, kto by ju mal rád a pripútal si ju pravé tou dominantnosťou.
Proste na ranu a minimálne 2x do týždňa návšteva u terapeuta + fľaša vína a nejaké pirule. Mala som pocit, že si lásku ako takú nezaslúži, lebo aj keď po nej túžila, navonok ju odmietala. Stále vymýšľala, nič nebolo dobre a správne.. ach Joana, Joana! ..žena, ktorá koná raz tak a potom tak.. jeden, aby sa zbláznil! Na posledných stranách je krásna veta, ktorá dokonalo vystihuje Joanu v jej najúprimnejšej a najpravdivejšej podstate:
"Bože, ako sa len sladko ponárala do nepochopenia seba samej!"
(z takejto kamošky by ma vystrelo)

Z knihy som síce nepadla na zadok, no videla som tu "inú" vlnu a umelecké srdce, ako aj vyššiu poéziu života, ktorú autorka mala v hlave (rada dodám "má", lebo vďaka jej knihe mam pocit, že je stále medzi nami a prihovára sa). Vzhľadom na život, ktorý Clarice prežila a dedične jej koloval v krvi, rozumiem jej mysli a tvrdohlavosti, keď písala tak, ako písala, ako cítila. Neriadila sa žiadnymi literárnymi pravidlami, doslova si "išla svoje". To je OK, ale skákanie zo spomienky do spomienky, kde nenájdete hlavu ani pätu, skákanie v čase a už mnou spomínané trápne chvíľky opakovaných slov pre zdôraznenie precitnutia.. ach jaj, za mňa dosť nešťastné. Označiť ju za čarodejnicu slova? Nuž, ako myslite.. ale pre mňa určite nie. Pre mňa je to príklad pre staré známe "niekedy je (NAOZAJ) menej VIAC".

Aj napriek tomu považujem toto dielo za "vyššiu" literatúru v zmysle, ako keď si namiesto funny young Madonny pustite Bacha a zabudnete na čas, hmotu, rok, parky v hrnci alebo.. rovno zaspite :D

Stále si nie som istá, či mi krásne slova, ktorými zhmotnila svoju myseľ, často roztečené úvahy a všetko to okolo, stačia. Na knihu sa vždy pozerám ako na celom - čo mi odovzdá, čo vo mne prebudí, zmení atď. Nepotrebujem ju mať v knižnici.

Tiež chcem zdôrazniť, že ide o veľmi intímne dielo, v ktorom Clarice písala o istej Joane - naozaj si myslím, že píše o sebe. Doslov ku knihe je výborný. Vďaka nemu som zistila, že ma román minimálne na 50% ovplyvnil tak, ako mal. Bola som znepokojená a nervná - presne to sa čitateľom deje. Joana sa stále hľadá, nevedela priamo a rázne odpovedať, spomaliť. Nebola vyrovnaná sama so sebou, tak ako aj samotná autorka. Stále chcela nájsť niečo, čo by ju prekonalo, čo by privialo ten finálny pocit naplnenia a možno aj šťastia, ale... stále bola 3 kroky dopredu a to ju robilo nespokojnou a večne tápajúcou vo svojom veľkom NEVIEM.
Áno, cítila som, že Clarice Lispector ku mne, aj napriek mojím výhradám, prehovára a počas písania týchto mojich výlevov si uvedomujem, že tou „čarodejnicou“ predsa len je. Veď mám problém prestať písať o jej divokom srdci...
~
„Silný človek trpí viac ako chorý. Chorý si svet predstavuje a zdravý ho má v rukách. Chorý si myslí, že ho hatí len neduh, a silný zasa, že jeho sila je zbytočná. Preto je poézia básnikov, ktorí zažili utrpenie, nežná a láskyplná. A tí, čo nikdy netrpeli, píšu plamenné, bolestné a vzdorovité verše."
Číst víc

Recenze, kritiky

Pri čítaní diel brazílskej autorky Clarice Lispectorovej má človek často pocit, akoby sa ponáral do jazera s temnou vodou, kde ho strach z utopenia neodrádza od túžby pohrúžiť sa do tajomstva. Tí, ktorí sú pripravení vrhnúť
sa do týchto vôd, sa v jej dielach dočkajú odmeny: neraz im pripomenú, že je tu niekto, kto hlboko v sebe skrýva rovnaké obavy, vášne a dokonca zdanlivo neľudské myšlienky.
Jose Solís, The New York Times

Nakladatelství Portugalský inštitút

Číst víc

„Všichni děláme chyby, někdy dokonce dřív, než ráno vstaneme. Nemůžeme si pomoct a chybujeme. Důležité je nepřestat se snažit. A když je to potřeba, omluvit se.“

Příběh Arthura Truluva - Elizabeth Berg, 2021
Příběh Arthura Truluva
Elizabeth Berg