Päťdesiatdva bájok má väčšinou zvieracie námety. Vystupujú tu tigre, šakaly, kozy, mačky, husi a iné zvieratá, ktorým sa síce sčasti ponechávajú ich pôvodné vlastnosti a vzorce správania, no Indovia im zavše pripisovali aj iné vlastnosti. Napríklad pre indického zajaca mala byť príznačná skôr múdrosť než zbabelosť (v bájke Pyšný lev nemal tzv. zajačie úmysly), alebo sova nie je symbolom múdrosti, ale vyvoláva strach. Zvieratá sú čiastočne antropomorfizované, konverzujú medzi sebou a konverzujú aj s ľuďmi.