Slovenská literárna historiografia v súvislosti s bohatým korpusom autobiografickej literatúry 19. storočia dlhodobo zdôrazňovala jej dokumentárny a historický rozmer, pričom literárne vlastnosti jednotlivých textov reflektovala len okrajovo. Táto antológia má zámer pripomenúť vybrané autobiografické texty predovšetkým ako literárne diela. Okrem toho chce ukázať, ako sa v nich kryštalizujú a prezentujú kolektívna a individuálna identita a pamäť.

Texty v predkladanom výbere reprezentujú rôzne polohy autobiografického písania a typy využitia autobiografickosti v 19. storočí. Od tých, ktoré prostredníctvom autobiografickej skúsenosti potvrdzujú svoju príslušnosť k národnému kolektívu, resp. reflektujú svoje postavenie v ňom, až po tie, ktoré opatrne vypovedajú o rozporuplnosti jednotlivca a jeho existencie na prahu modernej doby.

Zámerom editorky je tiež poukázať na premeny a funkcie autobiografickej literatúry 19. storočia. Okrem memoárov, ktoré majú oporu v historických udalostiach rokov meruôsmych a v kryštalizovaní kolektívnej identity, prináša výber z autorov, ktorí vychádzali z individuálnej skúsenosti a postavili ju do centra svojich prozaických prác (napr. E. M. Šoltésová, M. Kukučín, A. Škarvan). V antológii sa nachádzajú prózy publikované posledný raz v polovici 20. storočia (Rozpomienky J. M. Hurbana, Vlastný životopis J. Francisciho), resp. vychádzali zriedka (Vlastný životopis J. Záborského, Zápisky vojenského lekára A. Škarvana) alebo neboli publikované od svojho prvého vydania vôbec (Umierajúce dieťa E. M. Šoltésovej).