Autorka sa sústreďuje na fenomén ľudského času (jeho kolobehu), na prírodný svet, prioritne azda na vzťahy (partnerské, priateľské, rodičovské, ale aj vzťahy k prírodnému prostrediu a pod.). Prináša zjednotenie svojej poézie s aforizmami Miroslava Danaja a harmóniu žánrov dosiahla práve preto, že aforistický "základ" rozvíja v krehkých rozletoch a predstavuje nové možnosti súčasnej slovenskej poézie.