Pablo Picasso (1881-1973) stojí nad všetkými umelcami 20. storočia ako mnohostranne nadaný maliar, grafik, sochár čerpajúci námety a energiu z nikdy nekončiacej invencie. Jeho dielo je veľmi bohaté, a preto sa rozdeľuje podľa periód na skorú tvorbu doma v Španielsku, na modré a ružové obdobie, ktoré nasleduje po príchode do Paríža, na kubistické obdobie, klasickú fázu tvorby a obdobie experimentovania v 30. rokov.
Spolu s Braquom sú zakladateľmi nového smeru kubizmu, ktorým do obrazu vnášajú tretí rozme - hĺbku priestoru. Prvým škandalóznym dielom
Avignonské slečny z r. 1907 dokonale šokoval svoje okolie a priateľov. V ostatných kubistických kompozíciách obaja využívajú aj techniku koláže, na plátno lepia kúsky novín, tapiet, malých predmetov, ktorými realistickejšie dokresľujú jeho pôsobenie. Prvá časť ich práce je spojená s tzv. analytickou fázou, pri ktorej dochádza k rozpadu pevného objemu predmetu na množstvo menších farebných plôch. Tá je zavŕšená v syntetickej fáze, ktorá jednotlivé plochy spája tak, aby sa zachoval priestorový pohľad na predmet, a aby ostala čitateľná jeho identita. Picasso o kubizme hovorí:
Kubizmus sa nelíši od ostatných maliarskych škôl. Všetky majú rovnaké princípy a rovnaké výrazové prostriedky. Nie je dôležité, že sa kubizmu dlho nerozumelo a že ešte dnes niektorí v ňom nič nevidia. Naviem čítať anglicky, a preto sú pre mňa listy anglickej knihy prázdne. To však neznamená, že anglický jazyk neexistuje; prečo by som mal teda viniť niekoho iného ako seba samého, že nerozumiem niečomu, o čom nič neviem?" (Lamač, M.: Myšlenky moderních malířů. Praha 1968)
Ingo F. Walther (narodený v r. 1940) študoval stredovek, literatúru a dejiny umenia vo Frankfurte nad Mohanom a Mníchove. Publikoval množstvo štúdií v oblasti literatúry a umenia.
