Knižky som objavila ešte skôr ako som vedela čítať. Tie krásne obrázky... Príbehy o nich musia byť fascinujúce, myslela som si. A keď nás pani učiteľka naučila prvé písmenká, tie ďalšie už išli samé. :) V období puberty to nebola žiadna sláva... Knihy? Povinné čítanie? Veď samotný život je oveľa zaujímavejší! A teraz v zrelom veku opäť objavujem to, čo som si v istom období prestala ceniť. Tú múdrosť, ktorá je v nich, to posolstvo, ktoré v nich nachádzam... Na nezaplatenie. Pre mňa najlepší relax, keď čítam niečo oddychové a kopa vedomostí, keď čítam niečo výpovedné či odborné. A čím viacej múdrosti čítam, tým viac si uvedomujem, koľko toho neviem. Aké klišé a aké pravdivé.