Tichožitia sú piatou autorkinou zbierkou. Odhaľuje v nej najintímnejšie polohy zaujatosti človeka tým druhým (tou druhou) až po prahový bod zraniteľnosti – vzájomnej, ale aj vlastnej. Autorka stavia na neurčitej predtuche a zároveň unikajúcej stope „mystérií“ (partnerskej) lásky, pričom nie je vylúčené ani ich básnické preformátovanie do insitných SMS či sofistikovanejších puzzle. Napriek hravým aj sebaironickým polohám, myšlienkovým kaskádam aj sentimentálnemu podsvieteniu emócií, pôdorys lásky, obrys ľúbostného vzťahu vyznačuje ako božsky tragický... a zrkadlovo zacyklený. La poésie pure, la poésie brute.