Pod kůží

Dvojnohá vlčica na love
Michel Faber: Pod kůží, Odeon 2003
Tamara Ivaňová (17.2.2004)

Ak sa tvorcom filmového spracovania románu Michela Fabera Pod kožou (Under the skin, 2000) podarí adaptovať napísané do videného, bude to úžasné. Tak ako je Faber v opise niektorých detailov presný, na druhej strane ponecháva čitateľovi brány fantázie otvorené. Pomerne dlhý úvod, keď sledujeme vyzývavú mladú ženu za volantom ošumelej toyoty, ako na sklonku ešte len tušeného dňa obchádza tú istú trasu na severe Škótska, nám veľa naznačuje, ale zároveň necháva tápať. A aj keď máme otvorený prístup do jej myšlienok, autor nám nič podstatné o jej osobe či osobnosti nepovie.
Isserley si obozretne vyberá stopárov, pričom vonkajšie znaky sú nanajvýš prioritné – svalovci. V jej jazykovej neobratnosti tušíme cudzinku. Isserley. Dvojnohá rozmýšľajúca bytosť, inteligentná, predvídavá, silná, tvrdá? Áno. Citlivá? Tiež.
Stopára omráči, odvezie na farmu a ak je čas, vracia sa na cestu znova. V jej charaktere sa stretáva hneď niekoľko paralel. Vyniká snaha o šťastie na jednej a osamelosť na druhej strane. Vlčica v sofistikovanom multilevelovom systéme hierarchizovanej spoločnosti, bez možnosti vzbury. Vlčica túžiaca po láske...
Celú recenziu si môžete prečítať v internetovom magazíne inzine.sk