Roku 1975 posúva Messner dve dovtedy pevné hranice: spolu s Petrom Habelerom sa mu podarí vystúpiť na Mount Everest bez kyslíkovej masky; o tri mesiace neskôr vystúpi na Nanga Parbat, sám a novou trasou. Spočiatku ho ostro kritizovali, jeho úspechy sa však stali senzáciou.
Messner nikdy nekládol do popredia dobytie vrcholu, išlo mu o tie oblasti, z ktorých nám chýbajú skúsenosti, o poznanie vlastných hraníc, o samotnú výmenu názorov. To, čo zažil v samote a strachu, preniká aj do tejto knihy, ktorá rozpráva o histórii horolezeckých výstupov, prvých expedíciách s Mallorym, o Hillaryho a Tenzingovom víťazstve nad vrcholom, o výstupe „by fair means“ a o komerčných výpravách „by any means“.
Na Mount Evereste je dva razy ročne plná sezóna. V máji a októbri sa horolezkyne a horolezci z celého sveta rútia k najvyššiemu miestu na Zemi, na svojich cestách podporovaní Šerpami, vedení sprievodcami. Trasa je pripravená stovkami nosičov stúpajúcimi nahor v kolónach. V čase bezvetria, krátko pred príchodom letného monzúnu a po ňom sa začína husí pochod k poslednému cieľu, znamenajúcemu prestíž. Stáva sa, že skupinoví cestujúci, správajúci sa ako dobyvatelia v období kolonializmu, stoja na hrebeni v zápche. „Bielych pánov“, nazývaných sahibmi, čo sa neťahajú so žiadnymi batohmi, vynesú až na strechu sveta ako turistov s plným zaopatrením. Globálna turistika dosiahla vrchol Mount Everestu. Za pekného počasia stojí celkom hore 60 turistov. Na webovej stránke „Everestnews“ môžu fanúšikovia doma sledovať každodenné dianie na štíte.
Knihu preložil Marián Hatala.