Jób a tajomstvo utrpenia

Nijaká náboženská literatúra neučí o ceste zostupu odvážnejšie a efektívnejšie ako Kniha Jób. Žiadna kniha nie je menej terapeutická alebo menej „nápomocná“, ako zvykneme hovoriť. Nič nerieši, nič nevysvetľuje a odmieta tých, čo sa pokúšajú vysvetľovať. Zaiste je ohromujúce, že sa niekto odvážil napísať a predložiť ľuďom takú knihu. Alebo že sa vôbec obťažujeme s jej čítaním.
Ak je postmoderná kríza predovšetkým krízou vlastného ja, a ja si myslím, že je, príbeh Jóba bezchybne a pravdivo mení orientáciu nášho ja.
Pre prípad, že by nám unikla vedľajšia zápletka, nesmieme prehliadnuť zásadnú kritiku náboženstva, ktorá sa tiež vynára z Knihy Jób. Všetky naše zvyčajné náboženské odpovede sú spravodlivo posudzované Božím hnevom voči svojmu ľudu, „lebo ste o mne nehovorili pravdivo“ (42, 7). Predstavte si, že Boh sa takto vyjadruje o náboženskej ideológii, pravovernosti, konvenčnej múdrosti a hrdinskom idealizme. A predsa je to maska a náhrada autentickej viery, ktorá je taká charakteristická pre štyroch priateľov. Práve oni sú nebezpeční, pretože sú „priatelia“ – takí blízki, takí obyčajní a takí prepojení s realitou.