Román francúzskeho spisovateľa Léona Bloya
Chudobná žena prináša silný príbeh. Príbeh mladej ženy Klotyldy, ktorá si kliesni cestu k šťastiu namáhavo, tragicky. Už z obálky knihy sa dozvedáme, že táto žena stojí po boku veľkolepých postáv Pani Bovaryovej či Anny Kareninovej. Román teda sľubuje veľa.
Do príbehu mladej Klotyldy vstupujú traja pozoruhodní muži s tromi ešte pozoruhodnejšími osudmi: maliar Gacougnol, spisovateľ a rétor Marchenoir a iluminátor Leopold. Každého z nich môžeme označiť za liečiteľa Klotyldinej chudoby. Tá má v románe niekoľko vrstiev. Bloy sa najskôr vysporiadal s „naivným“ ponímaním chudoby ako materiálnym nedostatkom. Pomaly pred nami otvára iný typ chudoby, Klotyldinu intelektuálnu chudobu. A napokon je tu chudoba medziľudských vzťahov. Tieto tri druhy či skôr aspekty chudoby sa navzájom nevylučujú, ale do seba zapadajú v akomsi paralelnom spoločnom živote. Možno tiež povedať, že etapy, ktorými Klotylda prechádza, úzko súvisia so štruktúrou Duchovných cvičení Ignáca z Loyoly alebo s tromi cestami kresťanskej spirituality: s cestou očistenia, s cestou osvietenia a napokon aj s mystickou cestou zjednotenia. Nie nadarmo o sebe Bloy hovorieval, že je pútnikom (viator) Absolútna.