Texty, ktoré tvoria túto útlu knižku, som pôvodne nemienil publikovať. Začal som ich písať pre vlastné potešenie - nahovoril ma Timothy Garton Ash, keď zbadal, že moja myseľ sa čoraz viac obracia dovnútra. Neviem, či som vôbec tušil, do čoho sa púšťam a Timovi som vďačný za dôveru a podporu, s akou prijal moje prvé písačky. Keď som mal asi polovicu týchto fejtónov hotovú, ukázal som zopár z nich mojim agentom z Wylie Agency a Robertovi Silversovi z New York Review of Books. Ich nadšená reakcia mi dodala odvahu. Súčasne však vyvolala aj etickú otázku. Keďže som texty nepísal s úmyslom publikovať ich, nepodrobil som ich internej redakčnej úprave alebo, presnejšie povedané, autocenzúre. Tony Judt

Penzión spomienok veľkého historika 20. storočia Tonyho Judta sú memoáre - jediné svojho druhu. V každej eseji dominuje jeden z detailov jeho osobnej skúsenosti, zasadený do rámu histórie. Judtova mladistvá láska k trase londýnskeho autobusu sa stáva úvahou o verejnom občianstve. Jedlá aj vlaky voňajú životom, ako nás vodí povojnovým Lodýnom svojho detstva, Parížom, Prahou či východným New Yorkom, kde si našiel domov. Tony Judt vnáša do všetkého svoju priezračnú morálku a svoj humor – od rýchlych áut, cez pivo, politický radikalizmus až po ničivú chorobu, ktorá mu napokon vzala život.

Kniha, ktorá vznikla, keď už bol Tony Judt ochrnutý a nemohol fyzicky písať, si našla podobu v usporiadaní izieb švajčiarskeho horského hotela,
ktoré mu ostalo v hlave: toho teplého úkrytu uprostred tmy, čo sa okolo neho hromadila.

Úvod k slovenskému vydaniu napísal Judtov obdivovateľ Martin M. Šimečka, ktorý bol pred rokmi na niekoľko dní v oáze uprostred močiarov štátu Georgia jeho hosťom.