Často si ľudia odo mňa pýtajú tipy na knihy. Niekedy im odporučím sériu, ktorej prvý diel je vypredaný, a ja začínam s druhým. Ostanú znepokojení, či tomu porozumejú a nemali by radšej počkať, kým prvý diel opäť bude. S istotou tvrdím, že čakať nemajú, pretože každá kniha je sama o sebe niečim. A je dôležité pochopiť najskôr ju, až potom všetko, s čím sa spája.
Kniha Hodiny má množstvo presahov. Spomína na Virginiu, jej knižnú hrdinku, a aj na životy Virginiiných čitateliek. Nie je nutné sa v tom vyznať, poznať túto autorku, diela, dokonca ani čitateľky. Tá kniha ponúka omnoho viac. Je o tom, čo nám berie čas a ktoré šťastia ho, naopak, robia významným. Je veľkým smútkom, v ktorom jestvuje nádej radosti, že s každým smútkom to tak je. Sú tam naše vnútorné svety, pre ktoré je život taký ťažký. A ak sa nespoja so svetom vonkajším, treba častejšie utekať na miesta, kde jestvujeme. Aj keby som nemala prečítané diela Virginie, nepoznala svoju najmilovanejšiu autorku, keby som nechápala Pani Dallowayovú alebo akúkoľvek inú ženu, aj napriek tomu, a možno práve preto, by som čítala Hodiny. Čítala o ženách, v ktorých sa strácam tak, až sa v nich nachádzam.
Číst víc
