Prózy Dušana Mitanu (1946) obsahujú výber z jeho prozaickej a básnickej tvorby od šesťdesiatych rokov 20. storočia po nulté roky 21. storočia. Zahŕňajú výber poviedok zo šesťdesiatych až deväťdesiatych rokov, novelu Patagónia (1972), román Zjavenie (2005) a výber z dvoch básnických zbierok Krutohry (1991) a Maranatha (1996).
Výber sprevádzajú Mitanove rozhovory, ktoré su neodmysliteľnou súčasťou jeho diela a poskytujú dobrú predstavu o autorovom vnímaní, cítení, uvažovaní a nazeraní na stav sveta. Súčasťou výberu je aj Mitanova esejistická tvorba, v ktorej sformuloval základ svojej estetiky konkrétnej iracionality, inšpirovanej paranoicko-kritickou metódou Salvadora Dalího. V malej miere je zastúpená aj Mitanova spoločenská a politická publicistika, a to najmä z deväťdesiatych rokov, keď sa rozhodovalo o dnešnom mieste Slovenska v slobodnom svete.
Kritické ohlasy na dielo Dušana Mitanu sú okrem vstupnej pasáže Tomáša Horvátha z jeho monografie Dušan Mitana (2000) zahrnuté do troch trsov, pričom ich súčasťou sú aj ukážky z mitanovských monografií Kristíny Krnovej (1995) a Lenky Ďuranovej (2010). Prvý trs sa sústreďuje na literárny škandál s ideologickým pozadím okolo autorovej prvej poviedkovej knihy Psie dni (1970), ktorý dáva nahliadnuť do absurdnosti dobových kritérií pri posudzovaní literatúry. Druhý trs je výrazom priazne literárnych kolegov a priateľov k Mitanovmu dielu v danteovskom čase, keď „život náš je v polovici púte“. Tretí trs kriticky obkružuje Mitanovu poslednú prózu Zjavenie (2005), ktorú samotný autor označil za román generácie.
