Neznesiteľné! Ľudská ľahkosť bytia, ktorá i tak je ťažká. Koľká nespravodlivosť! A či je vôbec možné žiť vo svete, kde spravodlivosť jestvuje? Alebo láska? Niekedy sa naša láska prispôsobuje tomu najlepšie vyhovujúcemu. Dokonca nazývame iné bytosti najmilšími. Ale veď to je nemožné, na celučičkom obrovitánskom svete nájsť druhú časť seba samého, či? Och, ľudské tvory ešte viac komplikujú už väčšmi skomplikované. K tomu vedomie o tom, že jedine skutočná láska nežiada byť naspäť milovaná. Ľudia sú rôzni, čím starší, tým sa menej približujú k sebe navzájom. Veď v mladosti ľahko splynúť, milovať (sa), stvárať rebélie, nekontrolovateľne žiť. Možno je dôvodom pocit blížiaceho sa konca a vedomie, že cesta späť nejestvuje. Pretože žijeme jedenkrát a nedá sa, aby rozhodnutie bez predošlej skúsenosti rozhodnutím bolo. Vlastne to by znamenalo, že sa tak život stáva kolobehom náhod, dobrých aj zlých. Nesnesitelná lehkost bytí prináša toľko otázok, ale aj množstvo odpovedí, nie dokonale jasných, ukrývajúcich sa medzi riadkami. A tiež zarmucuje, občas hnevá, poteší alebo prinúti k plaču akéhokoľvek druhu, dotkne sa okrem srdca i tela samotného. Dovolí ti zamilovať si rôzne druhy osobností, psa, slovo, či vidieť vidiek slobodnejší ako mesto. Taktiež Kundera píše, že človek milujúci knižky nedokáže ublížiť, aj preto sa ich snažím objímať preveľmi. A pravda, humor je jednou z výsad intelektuála, tak čítam túto jeho nenahraditeľnú iróniu.
Číst víc
