4,5*
Černý dort je viacgeneračný román o rodinných tajomstvách aj túžbe po pochopení, veľkom smútku po tom čo bolo a čo mohlo byť. Súrodenci Byron a Benny sa po dlhých rokoch stretnú za smutných okolností - aby pochovali nedávno zosnulú matku. Tá im nechala nevšedné dedičstvo. Tradičný karibský čierny koláč a nahrávku, v ktorej im predostrie všetky svoje tajomstvá. Tak sa dozvedia neveselý príbeh mladého dievčaťa Covey. Nesmierne talentovanej plavkyne, ktorá s ružovými okuliarmi vyhliada budúcnosť po boku svojej najlepšej priateľky a prvej lásky. Odhalí im ako sa jej život zvrtol tým najhorším možným spôsobom a na úteku hľadá, kde by mohla slobodne žiť.

Na to, že to je autorkina prvotina, je kniha naozaj vynikajúco napísaná. Štýl je pútavý a zaujme naozaj ľahko svojimi opismi prostredia, atmosféry aj postáv. Práve tie postavy dodávali príbehu dynamiku a určitú živosť, keďže boli veľmi rozdielne a zaujímavé. Mohla som sledovať dianie z pohľadu viacerých, keďže autorka striedala rozprávanie medzi postavami a rovnako som sa presúvala medzi minulosťou a prítomnosťou, čo ma vždy veľmi baví. Mladá Covey bola jedinečná, odvážna a nebojácna. Rovnakú výnimočnosť preniesla na svoju dcéru Benny. U nej som mala pocit, že celý život s niekým bojovala, nevedela nájsť samu seba a to, že rodina nevedela pochopiť jej životné rozhodnutia, ju čiastočne zlomilo. Preto sa mi práve Benny tak vryla do srdca, nenechala sa za žiadnu cenu odradiť a aj keď ju to stálo naozaj veľa, vždy sa riadila svojim srdcom.

Pred niekoľkými týždňami som sa dozvedela, že táto kniha sa dočká sfilmovania, takže som si ju chcela najprv prečítať. Anotácia sa zdala zaujímavá. Takéto príbehy bežne čítam. Na začiatku som však zistila, že som to odhadla veľmi zle. Nebavilo ma to. Vlieklo sa to, pretože autorka chcela byť tajomná a veľmi pomaly odhaľovala aj súvislosti, ktoré boli zrejmé. Potom sa to ale zmenilo a dielo som si začala vychutnávať. Bolo to také, aké to malo byť: citlivé, pútavé, nepredvídateľné.

Škoda, že tento úsek trval tak krátko a opäť to spadlo do predvídateľnosti (ešte väčšej ako predtým), do čistej nudy a zmätku, ktorý spisovateľka vytvorila tým, že do príbehu chcela umiestniť všetky problémy sveta. Upodozrievam ju, že príval nových postáv bol účelový, aby doň mohla vopchať témy, ktoré trápia spoločnosť: sexuálne a domáce násilie, rasová diskriminácia, ekologický aktivizmus, problémy menšín, závislosti... Ako vidíte, bolo toho veľa. Nemám nič proti tomu, keď sa to v knihách vyskytuje, lebo žijeme práve v takejto dobe, no mám problém s tým, keď sa to zneužíva. Tu som mala presne ten pocit. Akoby sa Černý dort túžil zapáčiť každému, a to nie je nikdy dobrá cesta. Autorka to už preháňala a kostru príbehu obalila do vaty, aby mohla ďalej budovať to, čo si zaumienila. Napokon to do seba zapadlo, ale mne to nevyhovovalo, lebo to bolo vytvorené umelo.