Artefakty zlatníctva z prostredia stredoslovenských banských miest boli historikmi umenia hodnotené vždy vysoko, a to predovšetkým vďaka kvalite zachovaného pamiatkového fondu. V súčasnosti evidujeme viaceré solitéry (napríklad tzv. planétová kanvica z Banskej Bystrice alebo liturgický kalich s baníckymi motívmi z Banskej Belej) či väčšie kolekcie (tzv. Reutterovská kolekcia z Banskej Štiavnice a Levoče či skupina reprezentatívnych barokových handštajnov zvlášť príznačných pre banské oblasti), ktoré produkovali jednak domáce zlatnícke dielne (napr. dielňa Bartolomeja Weigla v Banskej Štiavnici alebo dielňa Pavla Kolbánya v Banskej Bystrici), no na základe komparatívnych štúdií i nových pramenných materiálov je zrejmé, že na naše územie boli kontinuálne distribuované aj výnimočné importy (napr. z najvýznamnejších ranonovovekých centier ako Norimberg alebo Viedeň), ktoré pozoruhodne dokresľujú elitné prostredie stredoslovenských banských miest v ranom novoveku. Názov publikácie sa môže javiť na prvý pohľad čiastočne zmätočným voči jej obsahu, v ktorom vybrané zlatnícke artefakty vždy predstavujú východisko pre širšie úvahy na poli dejín výtvarného umenia konkrétneho mikroregiónu strednej Európy. A hoci sú štyri kapitoly pochopené skôr ako prípadové štúdie, už priamo v ich názvoch sú položené otázky, ktoré sú komplexnejšími otázkami rezonujúcimi v interpretáciách umenia raného novoveku v stredoslovenských banských mestách. Hlavnou úlohou publikácie je tak zásadne posunúť pionierske materiálové výskumy Kornéla Divalda zo začiatku 20. storočia či Evy Toranovej zo 70. a 80. rokov 20. storočia a uplatniť pri interpretácii nateraz viac či menej známeho pamiatkového fondu zlatníckych prác referujúceho k stredoslovenskej banskej oblasti aktuálne metodologické postupy.
