Skeptický ekolog

"Agilné pražské vydavateľstvo Dokořán a Liberálny inštitút vydali knihu Bjørna Lombora, o ktorej sa vedú polemiky už roky. V origináli (teda v dánčine) kniha Skeptický ekológ. Aký je skutočný stav sveta? vyšla už pred ôsmimi rokmi. A spôsobila obrovský rozruch. Jedni, napríklad v prestížnom Scientific American, ju z rozbehu pohanili, iní, napríklad v nemenej prestížnom The Economist, ju prijali ako seriózny pokus o zmenu bezvýhradne "zeleného" pohľadu na našu súčasnosť a budúcnosť. Nechýbali ani snahy spochybniť odbornosť autora, ktorý je štatistikom (a bývalým členom Greenpeace). Vyzerá to však, že na napísanie knihy o stave sveta je kvalifikovaný minimálne tak dobre ako fyziológ Jared Diamond, píšuci vynikajúce knihy o vývoji civilizácie.
Ešte nenastal čas robiť nad Lomborgovou knihou úsudky. V našich krajoch sa jej autor démonizuje tak, že už samotný oznam o vydaní Skeptického ekológa môže niekto cítiť ako ranu pod pás. Iný však ako šancu urobiť si konečne vlastný úsudok o tej "hrôze", ktorú usmievavý Dán s výzorom filmového herca dal odvážne na papier (kniha má 600 strán, obsahuje rad grafov, odkazov a prameňov). Autor si dovolil naozaj dosť; nechce totiž, aby nám ekologické organizácie, podnikateľská lobby a médiá predkladali svoje pravdy o stave sveta a diktovali, čo si o ňom máme myslieť. A tak predkladá vlastné štatistiky, presnejšie pozerá sa na známe štatistiky novými očami, a - čuduj sa svete - dochádza k záveru, že stav sveta sa neustále zlepšuje; ľuďom však akosi viac vyhovuje strašenie budúcnosťou, chcú počuť, že všetko ide dolu vodou, a poslov dobrých správ si málokto a málokedy vypočuje. Možno aj preto nás v názve knihy neoslovuje Optimistický ekológ. Veď koho by už zaujímal nejaký ekologický optimista, keď - ako nedávno pri populárnej súťaži povedal aj moderátor Peter Kočiš - príroda je v tak strašnom stave, že ju naše deti budú musieť krvopotne naprávať? Pravda, ani nie tak u nás, ako tam, niekde ďaleko...
Mimochodom, kniha nie je iba o ekológii a klíme, a dokonca ani nie hlavne o klíme, ako by si človek podľa Lomborgových kritikov mohol myslieť. Kapitola o globálnom otepľovaní sa začína až na strane 296. Autor sám fakt klimatickej zmeny nijako nepopiera, len má odlišný názor na úlohu človeka v nej, na spoľahlivosť klimatických modelov a najmä na to, či a koľko prostriedkov by spoločnosť ako celok mala vydávať na boj proti globálnemu otepľovaniu.
Čítajme teda Lomborga, zvažujme jeho argumenty, vyvracajme jeho chyby, a hlavne učme sa pozerať na veci zľava aj sprava, nielen jedinou "správnou" (teda zelenou, a teda katastrofickou) optikou. A rozmýšľajme tiež o tom, prečo vlastne na dánskeho štatistika jeden významný klimatológ v Oxforde hodil koláč. Veď podľa Václava Cílka, ktorý vydanie knihy privítal, takéto veci robia vedci málokedy a klimatológovia nikdy."
(ač) 4. 5. 2006 Denník SME


Skeptický antienvironmentalista
Ľuba Lacinová | 14.3.2007, www.t-station.sk

Úryvok z recenzie
Životné prostredie je témou zaujímavou, komplikovanou, populárnou, kontroverznou. Najpopulárnejšie knihy o tom, aké je to s ním zlé, vychádzajú v desiatkach jazykov a predávajú sa v miliónových nákladoch. Veľmi zjednodušene ich kritici označujú za ľavicové. Je zaujímavé, že kníh, ktoré s nimi polemizujú, prichádza „sprava“ oveľa menej. O to väčšiu pozornosť sú schopné vzbudiť. V roku 2001 vyšla v prvom vydaní v nakladateľstve Cambridge University Press kniha Bjørna Lomborga Skeptický ekológ. Bola rozšíreným a upraveným prekladom dánskej knihy z roku 1998. Anglický jazyk a čarovné slovko Cambridge z nej čoskoro urobili bibliu antiekológov.

Lomborg zo svojich analýz vyvodzuje praktický politický záver: temný obraz sveta, prezentovaný environmentalistami, môže viesť k pocitu bezmocnosti, snahe robiť naraz príliš veľa krokov na záchranu priveľa jednotlivostí. Tým sa príliš štiepi aj naša energia, aj naše (najmä finančné) zdroje. Ak pripustíme, že svet sa v zásade vyvíja správne, i keď parciálne problémy životného prostredia v ňom existujú, môžeme si premyslieť priority a sústrediť zdroje i úsilie na niekoľko málo skutočne dôležitých oblastí. Stačí dohodnúť sa, ktoré to sú. Tento prístup politici ocenili. V Dánsku mu založili Ústav pre odhad životného prostredia a vo februári 2002 ho menovali riaditeľom.