Kainova kniha je autobiografický román, ktorý nezaprie inšpiráciu kultúrnou scénou Paríža (existencializmus), vplyv Trocchiho priateľa Samuela Becketta a tiež blízkosť s americkými experimentátormi. Dielo je nihilistickou prózou, v ktorej rozprávač Joe Necchi mieša postrehy z vlastného života s esejisticky a meditatívne ladenými pasážami o filozofí, umení a politike. V centre diania je heroín. Hoci niektoré kritiky prirovnávali román k dielam Baudelairovým či k De Quinceymu, je tu odlišnosť: Trocchi sa dištancuje od akéhokoľvek romantizmu. Jeho rozprávanie je kruté a beznádejné. Je to zúfalá spoveď človeka, ktorý si uvedomuje, čo robí, hnusí sa sám sebe, ale pretože sa mu hnusí aj spoločnosť a okolie, nerieši situáciu inak ako ďalšou dávkou.