Štrpkova zbierka Medzihry. Bábky kratšie o hlavu reprezentuje jednu z poeticky, esteticky najsilnejších a najoriginálnejších výrazovo-tematických i významových polôh slovenskej ponovembrovej lyriky. Pritom práve táto zbierka ako jediná z básnických kníh I. Štrpku nevyšla na Slovensku, ale v českom vydavateľstve Torst – a doteraz patrí medzi autorove najnedostupnejšie zbierky. Zbierka pôvodne vyšla v roku 1997 (jej rukopis je však z roku 1995) a má v istom zmysle zvláštne postavenie v kontexte autorovho lyrického diela i slovenskej poézie vôbec – znamená určitý vývinový a tematicko-koncepčný zlom, začiatok ponovembrovej etapy v tvorbe I. Štrpku, možno azda povedať, nový mysticko-poetický rozmer jeho lyriky. Zároveň však poetologicky mimoriadne presvedčivo, na vysokej literárnoestetickej úrovni vyjadruje aj isté neobyčajne naliehavé, nadčasové a aj v súčasnosti aktuálne etické posolstvo. Motív „bábok“ tu má nielen priamočiaro politické, ale aj hlbšie a diferencovanejšie existenciálno-filozofické konotácie: ako metafora (nielen mocenskej) zmanipulovanosti človeka pozbaveného vlastnej individuality a slobody a tým degradovaného na nesvojvoľnú a neuvedomelú bytosť – neautentickosti existencie ponímanej ako životná „plytkosť“, povrchnosť, vyprázdnenosť, „smrť zaživa“, „položivot“, bytie „medzi živými a mŕtvymi“.