Predkladaná práca je pokusom prispieť do neúplnej mozaiky poznania vývoja dopravných systémov, pričom je príkladom realizácie výskumu histórie mobility na území medzivojnového (Česko)Slovenska.
Publikácia sa delí na päť základných kapitol. Prvá je nevyhnutná kvôli podrobnejšej charakteristike predmetu výskumu, terminológie, teoretických konceptov, predstaveniu použitých archívnych prameňov a literatúry. Druhá je rozšíreným úvodom do problematiky, pričom obsahuje aj štúdiu o vývoji dopravných spojení na moravsko-slovenskej hranici. Tretia, štvrtá a piata kapitola predstavujú jadro. Delia medzivojnové dvadsaťročie na časti medzi rokmi 1918 - 1928, 1928 - 1935 a 1935 -1939. Tretia kapitola je označená ako obdobie konsolidácie, pretože štátny aparát sa musel vysporiadať s diskontinuitou úradníkov, s novou organizačnou štruktúrou aj so zmenenými cieľmi dopravnej politiky.Posledná podkapitola sa venuje rozboru činnosti slovenských zástupcov v tzv. cestnej rade, ktorá fungovala ako kontrolný orgán fondu financujúceho prestavby ciest pre potreby automobilovej premávky. Štvrtá a piata kapitola sa venujú vývoju v 30. rokoch, pre ktoré bol charakteristický rastúci vplyv vedeckých a regionálnych aktérov pri formovaní štátnej dopravnej politiky. Cieľom práce je vysvetliť a pochopiť transformáciu cestnej siete na Slovensku v medzivojnovom období a v stanovenom kontexte. Na jednej strane bol jej kvalitatívny aj kvantitatívny rozvoj podmienený modernizáciou cestnej dopravy a nástupom motorizácie, na druhej strane potrebou prispôsobenia sa novovzniknutým podmienkam 1. ČSR.