Více o knize

Britský historik sleduje střídání impérií v ruských dějinách, aby našel odpověď na základní otázku: odkud se bere ta podivná životaschopnost ruského imperialismu? Všímá si složitého přediva vzájemného působení přírodních podmínek a způsobu života obyvatelstva nejrůznějšího národního původu - způsobu obživy, hospodaření, sídlení i stěhování, až k zvyklostem, sklonům, schopnostem, lepším i horším stránkám ruské mentality (s její podivnou kombinací pasivity a divoké energie, a především pověstnou nezdolností). Pod tímto zorným úhlem analyzuje i vývoj Ruska po rozpadu sovětského impéria, jeho ekonomické, politické a společenské problémy a uvažuje o předpokladech pro blízké či vzdálenější obnovení ruského velmocenského postavení.

Číst víc

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

4,5 / 5

2 hodnocení

	1
	1
	0
	0
	0

Čtenářské recenze

LETOM RUSKÝM SVETOM

Pozorne som si prečítal knihu DĚJINY IMPÉRIA od britského spisovateľa Philipa Longwortha, ktorú som si nedávno objednal cez internet z kníhkupectva Martinus a ktorú mi spolu s ďalšími objednanými titulmi promptne dodal kuriér priamo do domu v Bratislave. (Za túto pohotovosť, ústretovosť a službu čitateľom vyjadrujem vďaku a uznanie Martinusu.) Teraz však už priamo k predmetnému titulu. Najprv si však dovoľujem informovať, že vysokoškolské vzdelanie mám ako slovenčinár a dejepisár a takmer 13 rokov až do novembra minulého roku som pôsobil na slovenskom ministerstve obrany ako vojenský historik (so zameraním na 2. svetovú vojnu, konkrétne na protifašistický odboj na Sovensku). Dejiny veľkých krajín a veľmocí ma zaujímajú už dávno, pričom sa špecializujem na tri krajiny - USA, Čínu a bývalý Sovietsky zväz, z postsovietskeho priestoru teraz Rusko. Treba povedať, prihliadnuc už aj na moje vzdelanie, poznatky, skúsenosti a prístup k informáciám, že moje nároky na literatúru takého druhu, ku ktorému patria aj Longworthove Dějiny impéria, sú dosť vysoké. Autor vcelku vystihol (podľa môjho skromného názoru) na pomerne malej ploche, ktorú si vymedzil, prierez dejín Ruska v celkovom kontexte od najstarších čias až po rok 2004, teda do obdobia vládnutia prezidenta Vladimíra Putina, približne do polčasu jeho vlády. Pán Longworth zo svojho diela zjavne nechcel urobiť a ani neurobil podrobnú encyklopédiu, ktorá by zabrala aj viacero zväzkov, ale pritom vo svojej práci využil celkom slušný, solídny komplex informácií, zdroje a pramene sú zväčša vyvážené, objektívne - nie sú ani tendenčne proruské, ani protiruské. (Miestami však cítiť autorov snáď akoby až nekritický obdiv k morálnej sile, odvahe a vytrvalosti ruského národa, čo je však plne pochopiteľné, keď človek pomerne dôkladne pozná ruské dejiny. Tento obdiv je však vždy vyvážený kritickými poznámkami a postrehmi k negatívnym črtám Rusov, ktoré sú ich dlhodobým hendikepom.) Toto všetko sú plusy, teda jedna strana váh - PRE. Teraz však PROTI - mínusy, zápory na druhej strane váh. Autor Philip Longworth vo svojej knihe urobil až prekvapujúco veľa odborných chýb, faktografických nepresností - na mnohé upozorňuje priamo český prekladateľ diela vo svojich poznámkach pod čiarou, kde veci uvádza na pravú mieru, viacero chýb však ušlo aj jemu. Ide hlavne o novšie dejiny (najmä v kapitole Budování molocha venovanej stalinizmu v 20. a 30. rokoch 20. storočia a následnej druhej svetovej vojne, do ktorej sa Rusko ako hlavná súčasť bývalého Sovietskeho zväzu zapojilo neskôr a vojnu si pomenovalo veľmi správne, výstižne Veľká vlastenecká vojna), kde sú zdroje informácií už naozaj značne široko prístupné. Veď ako si možno vysvetliť autorovu chybu, keď uviedol, že fašistické Nemecko rozpútalo vojnu v Európe prepadnutím Poľska "1. srpna (čiže 1. augusta) 1939", keď to bolo o mesiac neskôr, teda 1. septembra (v češtine 1. září) 1939? Bežný "prieklep"? Údaj o tom, že v bitke pri Stalingrade padlo do obkľúčenia a neskôr aj do zajatia 80 až 90 tisíc nemeckých vojakov 6. armády poľného maršala Paulusa, je taktiež hlboko nepresný, pretože oficiálne zdroje staršie i novšie uvádzajú, že to bolo celkove (v tom čase ešte živých) 280 až 300 tisíc vojakov... Nejdem tu vymenovávať všetky omyly a nepresnosti zo starších i novších dejín Ruska, ktorých sa britský autor dopustil, je však pravda, že si na diele takéhoto charakteru, syntetického a hodnotiaceho, mohol dať viac záležať (byť "puntičkárskejší")... Na vrub českého vydavateľa zasa možno pripísať značný počet tlačových chýb gramatického charakteru i skomolenín názvov lokálneho charakteru a mien osôb. Celkove však hodnotím toto dielo štyrmi hviezdičkami, teda ako celkom dobré, pretože autor podľa mňa podal skutočne solídny výkon s úprimnou snahou na pomerne malej ploche "prebehnúť" ruské dejiny (preto ten môj titulok Letom ruským svetom) a vystihnúť, poodkryť najmä pre západných, obzvlášť angloamerických čitateľov pre nich tak neznámu a tajomnú mentalitu a dušu najväčšieho slovanského národa - Rusov, na pozadí ich dejín. Za to mu patrí chvála a uznanie! Na záver odporúčam do pozornosti pre všetkých, ktorí chcú aspoň trochu porozumieť ruskej duši, diela skvelého ruského dramatika 19. storočia Antona Pavloviča Čechova, ktorý sa zaskvel výstižným aforizmom, že "Rusi velebia minulosť, preklínajú prítomnosť a boja sa budúcnosti". Ale veď to platí do určitej miery aj o iných národoch, snáď aj o nás - či nie?! (Slováci majú, žiaľ, značné medzery v takzvanom historickom povedomí, ktoré na mňa občas pôsobí skoro ako historické bezvedomie. Z dejín si vyberajú často len to, čo sa im hodí a aj to si poprekrúcajú podľa potreby...) Prajem tímu Martinusu i jeho klientom pekné a pokojné olympijské leto 2008!!! Číst víc

399 Kč

Top autoři

Top série

Dějiny impéria

Sláva a pád ruských říší

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu

Hodnocení

Čtenářské recenze

Dějiny impéria

Sláva a pád ruských říší

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu

Hodnocení

Čtenářské recenze

Víte o novém čtenářském profilu?