Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predošlej publikácie s názvom Toto posrané 20. storočie. Autor sa vo svojej novej knihe venuje súčasnosti, vplyvu nových technológií a médií na komunikáciu a na súčasné umenie. Jeho text je obohatený o fundované a inšpirujúce exkurzy do minulosti s cieľom začlenenia súčasných sociálnych a estetických javov do širšieho historicko-spoločenského kontextu. „Isté, aspoň pre mňa prekvapujúce poznanie som nadobudol počas písania tohto rukopisu. Poznanie, s ktorým by sa rád podelil aj s prípadným čitateľom. Keď som koncipoval prvú časť (dejiny, nová politicko-spoločenská realita či postmoderna) a potom aj druhú časť knihy (médiá), nešlo z nich ešte odhadnúť jej poslednú časť: to, ako vyzerá a čo približne zvestuje najnovšie umenie. Opačne, čo značí usudzovať práve z literatúry a umenia na charakteristické a prevažujúce spoločenské javy, sa do istej miery však dá. Čas, ktorý prežívame, je vždy jedinečným časom. Každá nadchádzajúca minúta je už odlišná od tej predchádzajúcej. Minulosť a budúcnosť nie sú tak prostou modifikáciou a predĺžením, teda akousi predsieňou či východom z prítomnosti. A práve táto jedinečnosť či neopakovateľnosť, to charakteristické „tu a teraz“, je vlastnou a nezastupiteľnou doménou umenia. Neexistuje jediná formula, pomocou ktorej by sa dalo obkrúžiť a raz navždy vysvetliť dianie okolo nás. Jedinečnosť umenia (tvorivej osobnosti) je však istým kľúčom k pochopeniu jedinečnosti a momentnosti celého obklopujúceho nás sveta.“
