Soľ:
Básnická zbierka Soľ (poľ. Sól, 1962) je v poradí štvrtou zbierkou poetky a spolu s knihou Volanie na Yetiho (1957) stála na počiatku jej veľkého čitateľského úspechu a uznania, ktoré vyvrcholilo
udelením Nobelovej ceny za literatúru (1996). Zbierka Soľ obsahuje všetky poznávacie znaky Szymborskej poetiky – oživenie žánrov básnickej polemiky a básnickej anekdoty, vznikajúcich ako odpoveď na skutočné súkromné a historické podnety. Vnútorná epická kompozícia vťahuje do básne svojou príbehovosťou a zmyslom pre detail sa zasa zapája predstavivosť čitateľa, pred ktorým stojí báseň ako holá pravda, ako výzva pre rozum či svedomie s intenzívnym vyjadrením emócií: smútku, prekvapenia a nadovšetko irónie. Szymborska poznaním presahuje hranice poézie, ale nezabúda, že je to práve poézia, čo úspešne umožňuje rozvíjať bohatstvo poznatkov, že metafory vo forme slov alebo komplexných príbehov ostávajú kľúčom k porozumeniu a rozhovoru. Preložila Silvia Kaščáková. Ilustrovala Mária Čorejová.
Veľké číslo:
Básnická zbierka Veľké číslo (poľ. Wielka liczba, 1976) je v poradí siedmou zbierkou poetky a zaraďuje sa medzi vrcholy Szymborskej tvorby. Vyšla
dvadsať rokov po prvej básnickej knihe Volanie na Yetiho (1957), ktorá naplno ukázala potenciál autorky, a dvadsať rokov predtým, ako sa poetke dostalo pocty v podobe Nobelovej ceny za literatúru (1996).
Zbierka Veľké číslo zachytáva autorku na polceste k svetovému renomé a kniha má všetky atribúty, ktoré napokon rozhodli o popularite poetky medzi literárnymi kritikmi aj bežnými čitateľmi. Zbierky W. Szymborskej prichádzali sporadicky, s časovými odstupmi a celé dielo tvorí štrnásť útlych zväzkov. S výnimkou prvých dvoch kníh, písaných v čase stalinizmu, však každá kniha priniesla obohatenie kultúrneho fondu. Radí sa k autorom, ktorí písali, len keď mali čo povedať, a preto každá jedna báseň má zmysel a význam.
