Prozaička Viera Švenková, oceňovaná autorka poviedok (boli preložené do jedenástich jazykov), sa v knihe Známe miesta, známe tváre vracia do rodného podtatranského kraja, zasiahnutého neduhmi civilizácie.
Vo vrkoči spletenom zo samostatných poviedok a autobiograficky štylizovaného uceleného fiktívneho príbehu svetieľkujú záblesky spomienok na dávne časy a polozabudnuté ľudské osudy, ale predovšetkým portréty súčasníkov hľadajúcich orientáciu vo svete, keď ide o záchranu prírody a ľudskosti.
Kniha zaujme podnetnými názormi. Bohatým jazykom a úsporným štýlom, originálnym videním osobného a spoločenského života - možného úniku zo samoty a hľadania cesty.