Deti polnoci sú jednou z kníh, ktorá mi ležala na poličke veľmi dlho (skoro 6 rokov) a nevedela som sa k jej prečítaniu odhodlať. V tomto prípade intuícia neklamala, toto dielo svetovej literatúry je všetko, len nie ľahké čítanie. Príbeh Salíma, ktorého život sa začína s úderom polnoci spoločne so vznikom nezávislej Indie, sa odvíja už od mladosti jeho deda. Postupne sa odkrývajú životy troch generácií jeho rodiny, ktoré sa odohrávajú na pozadí spoločensko-politických udalostí v krajine.
Toľko magického realizmu ako v tejto knihe nenájdete ani u Márqueza a samotný rozprávač (Salím) nám niektoré udalosti dávkuje pomerne chaoticky, ako necenzurovaný prúd vedomia. Keď sa k tomu pridala moja neznalosť indickej politiky, kultúry, náboženstva a všetky tie exotické mená, prelúskavať sa 650 stranami tohto veľdiela nebolo vôbec jednoduché.
Deti polnoci, ktoré sa narodili v rovnakom čase ako Salím, trochu pripomínajú neobyčajné deti slečny Peregrinovej, v príbehu majú však oveľa symbolickejší význam. Ak ho chcete odkryť a hľadáte skutočnú čitateľskú výzvu, príďte si po túto knihu :)
Číst víc