Horkoúsmevný román o láske, priateľstve, slnečnom Taliansku a skvelej kuchyni
Čo by sme robili pri predstave, že máme pred sebou posledné dni svojho života?
Možno si poviete – ďalší príbeh, ktorého hlavnému hrdinovi diagnostikujú nevyliečiteľnú chorobu...
Tento je však niečím výnimočný – protagonista Lucio Battistini sa rozhodne čeliť výzve svojho odchodu jednoznačnou voľbou: byť šťastný. „
Ľutujem iba jedno: musel som zistiť, že zomieram, aby som začal žiť.“ „
No predovšetkým,“ pokračuje, „
existuje veľa vecí, ktoré chcem svojim deťom a manželke porozprávať. Moje najväčšie prianie je, aby si zapamätali ocka ako nepredvídateľného zábavného človeka prekypujúceho životom a nápadmi.“
Málokto pozná deň svojej smrti. Štyridsiatnik Lucio Battistini, bývalý vodnopólista, manžel a otec dvoch detí to však vie úplne presne.
Dátum si určil sám, keď ho nečakane navštívil nevítaný hosť v podobe nevyliečiteľnej choroby, ktorému dal ironickú prezývku priateľ Fritz. Sto dní života pred konečným cieľom. Sto dní, aby zanechal pekné spomienky svojim deťom, aby sa zabavil s priateľmi a aby si opäť získal srdce svojej manželky, zranené jeho neverou. Sto dní, počas ktorých sa Lucio rozhodol usilovať sa o najťažšiu vec zo všetkých: byť šťastný.
Hlas Lucia je jedinečný:
jeho sebairónia a úprimnosť z neho robia nezabudnuteľného hrdinu. Pri čítaní jeho príbehu sa budete smiať aj plakať.
Autor Fausto Brizzi o románe povedal, že sa preňho stal terapiou a zmenil mu život. Žije tak, akoby každý deň bol tým posledným. Viac navštevuje priateľov a viac sa venuje svojim koníčkom. A ako hovorí, keby len jediný čitateľ urobil to isté, napísať túto knihu malo zmysel.
Román má vo svete mimoriadny úspech. Práva na vydanie sa predali do vyše 20 krajín, v roku 2015 sa chystá aj jeho filmové spracovanie.
