Ukážka:„Čítal si už najnovší Trilobit?" spýtal sa Kúcanského kolega Zeman a pozrel sa mu pritom do očí, akoby si v nich niečo zabudol. Zapaľovač, najskôr, lebo, súdiac podľa cigarety v ruke, si vyšiel na chodbu zafajčiť.Kúcanského prekvapilo oboje, pohľad i tá otázka. Trilobit bol mesačník pre literárnu teóriu a kritiku a Zeman zasa logopéd, ktorý učil hercov správnej výslovnosti. O literatúre sa s Kúcanským nikdy nerozprával, ba pravdu povediac, okrem pozdravu a dvoch či troch policajtských vtipov na oslave dekanových narodenín, kde si hneď aj potykali, si dosiaľ nepovedali ani slovo.„Je tam recenzia na tvoju knižku," oznámil mu Zeman. Medzitým už objavil zapaľovač vo vrecku, zašťukal ním a so záhadným úsmevom sa pobral k vysokému plechovému popolníku pri pánskom záchode.Kúcanský prednášal študentom scenáristiky o televíznej adaptácii literárnych diel. Aj zo strany školy, aj z Kúcanského strany išlo o experiment. S dekanom Vysokej školy múzických umení si zopárkrát vypili v spisovateľskom i divadelnom klube a Kúcanský mal takú šťastnú opicu, že vtedy miloval celý svet, o dekanoch, rektoroch a predsedoch rozličných zväzov ani nehovoriac. Nebola v tom ani štipka vypočítavosti, jednoducho mu robilo dobre, že sa ocitol vo vyberanej spoločnosti, ticho počúval a iba keď už mal riadne vypité, nadšene tľapkal spolusediacich po pleci: „Máš pravdu! Čo piješ?" (To bol, pravdaže, len žart -natoľko, aby platil cudzím ľuďom, sa Kúcanský nikdy nezrúbal.) Vysoké školstvo sa pred časom ocitlo v kádrovej tiesni, veľa pedagógov si totiž zababralo prsty v reformnom procese a muselo si ich odísť očistiť poctivou prácou...
