Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu
Po tejto knižke som siahla, ako mnohí predo mnou, vďaka jej názvu. Silný príbeh ženy a matky, ktorej sa v priebehu jedného dňa otočí život naruby a stratí svojho manžela a dcéru sa odohráva v Paríži, no z väčšej časti v malebnom Ísrku, kam šla splniť sen svojho zosnulého manžela a zároveň byť od svojho života na míle vzdialená. Bolesť a pocity, ktoré hlavná hrdinka prežíva dokáže podľa mňa skutočne precítiť len človek, ktorý stratil milovaného blížneho. Jej správanie a konečné odhodlanie začať znovu žiť má v sebe aj hlbší význam ako len obyčajný knižný príbeh na pár pekných chvíľ. Autorka nám ním ukazuje, že akákoľvek tvrdá rana zasiahne do nášho života, vždy sa dá s ňou "popasovať", vždy príde niečo či niekto, vďaka čomu sa oplatí postaviť na nohy a znova začať žiť. Ľúbostná romanca, ktorá sa rozvinula k záveru knihy mi prišla ako malé odľahčenie emocionálne silného úvodu, hoci ma úplný záver knižky trošku prekvapil avšak je realistickejší ako trápny záver typu "žili spolu šťastne až do smrti." V každom prípade by si postavy určite zaslúžili pokračovanie....
Je síce pravdou, že obsah knihy na prvý pohľad veľmi nekorešponduje s jej obsahom, ale pri mojom štúdiu na VŠ som sa naučila interpretovať si názvy inou cestou ako na prvé prečítanie, a preto moja interpretácia je, že som šťastní človek, pretože si dokážem nájsť čas na čítanie kníh a vypitie dobrej kávy. Mnohí ľudia to bohužiaľ v dnešných časoch už nevedia..... :)
Číst víc
Nechápu tu šťastnou ženu na obálce, resp. irituje mě v kontextu příběhu, zároveň rozumím cíli názvu knihy, který cílí na všechny knihomoly, nicméně obojí bych změnila. Příběh je místy silný, místy se vleče. Místy je otravně předvídatelný, občas překvapí. Celá kniha je sama sobě takovou malou horskou dráhou - nahoru a dolů, a tak stále dokola. Jejím štěstím je, že je tak krátká, dává tak čtenáři jen poskrovnu možností ji odhodit. Průměr, bohužel.
Číst víc
