Prozaička Viera Švenková vo svojej útlej knižočke zachytáva storočnú históriu jednej podtatranskej rodiny, húževnatej osamelej matky zápasiacej s chudobou, aby v čase manželovej neprítomnosti udržala pri živote svojich päť detí. Na osudoch detí, najmä troch synov, sa však odráža každý pohyb čias, prudký sled spoločenských a hospodársko-politických zmien, ktoré poznamenali celú krajinu, a ich dedičstvo nosíme v sebe azda všetci.