Celý život stygmatizovanej Alexandriny bol nepretržitou modlitbou a kontinuálnym ponúkaním jej utrpenia Pánovi. Preto za normálnych okolností Ježiš svojej drahej neveste nič neodoprel, keď sa prihovárala za potreby druhých. 6. septembra 1934, keď mala Alexandrina 30 rokov, Ježiš jej povedal:
„Daj mi svoje ruky, lebo ich chcem ukrižovať spolu s mojimi; daj mi svoje nohy, lebo ich chcem ukrižovať spolu s mojimi; daj mi svoju hlavu, lebo ju chcem korunovať tŕním tak, ako to urobili mne. Daj mi svoje srdce, pretože ho chcem prebodnúť tak, ako bolo kopijou prebodnuté moje Srdce. Zasväť svoje telo mne, úplne sa mi odovzdaj... Pomôž mi pri vykúpení ľudstva.“