Tento román je predovšetkým neuveriteľným príbehom, neskutočne dobre napísaným, epickým, s prvkami krásneho magického realizmu, ktorý príjemne okoreňuje všetky udalosti v ňom. Popri každodenných radostiach a boliestkach rodiny del Valle a neskôr Truebovcov, vieme sledovať spoločenskú zmenu, ktorá sa odohrala v Čile v minulom storočí. Idylický začiatok bohatej rodiny, sprevádzanej nešťastím chudobnej vrstvy, sa postupne prelína do zmeny v celej krajine, kedy slovo dostáva robotnícka trieda a všetci ľudia získavajú rovnaké práva. Dej je však spätý s rodinou Trueba a preto keď trpí ona, trpíme aj my, čitatelia a postupné napätie a temno sa zahusťuje, až kým príde k udalostiam tragickým pre celú krajinu. Román začala písať autorka ako listy svojmu starému otcovi, o tom ako musela s rodinou utiecť z Čile po Pinochetovom prevrate, mnohé jeho časti majú teda autobiografické prvky. Na konci románu svieti svetielko nádeje pre krajšie zajtrajšky, ale hlavne som cítila smútok, že ten príbeh sa skončil. Bolo to monumentálne a krásne. Rozhodne odporúčam fanúšikom veľkých ság, histórie,magického realizmu,a tiež náročným čitateľom, ale štýl autorky je veľmi chytľavý, takže aj menej nároční čitatelia si podľa mňa túto knižku užijú. Mňa oslovila, lebo patrí medzi svetovú klasiku 20. storočia a nechcela som, aby chýbala v mojej knižnici.
Číst víc